Meditácia na 18.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Fridrich, biskup a mučeník | Mt 12,38-42
Som znamením
Mám svoje meno, priezvisko, bydlisko, titul a ďalšie údaje, ktoré sú znamením pre mňa a pre moje okolie. Nič z toho nie je zanedbateľné. A v súvislosti s týmto všetkým si mám uvedomiť, že sám som znamením iným a sám som strojcom svojho večného šťastia.
Preto nemôžem sa správať ako farizeji a zákonníci pri Ježišovi, keď si pýtajú znamenie: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba" (Mt 12,38).
Ježišove slová vyvolávajú mnohé otázky. Iste boli príčinou aj žiadosti z evanjelia. Títo ľudia chcú znamenie, že Ježiš je skutočne Mesiáš. Ježiš také znamenie má v pláne. Bude to jeho zmŕtvychvstanie. To však nebude nič pre oči. To bude prejav – skutočný čin Boha. Ježiš skôr ako zomrie a vstane z mŕtvych, hovorí o znamení, keď podobne ako Jonáš po troch dňoch sa stal pre Ninivčanov znamením. Ježiš tak aj dnes po svojom zmŕtvychvstaní je znamením, aby nás získal pre pokánie.
Keď Ježiš nadväzuje na Šalamúnovu múdrosť a kráľovnú z južnej Arábie, chce vyvolať v našom živote túžbu poznať a žiť vieru v božieho Syna. Ninivčania prijali kázanie Jonáša, kráľovná sa presvedčila o múdrosti Šalamúna a stávajú sa pre nás oslovením zodpovedne žiť svoje povolanie kresťana.
Dnes udalosti z evanjelia vidíme v jasnom svetle, a predsa je potrebné sa ku nim často a zodpovedne vracať. Spochybňovať vieru, podceňovať svoje činy, vzďaľovať sa od povinností je opakom toho, čo od nás chce Boh. Toto vedie k odboju voči Bohu a tiež k zatvrdlivosti. Kresťan, ktorý si neplní svoje povinnosti, ten nikdy nebude spokojný vo svojej viere. Znamením našej doby je aj to, aby sme v čase prázdnin a dovolenky vedeli využiť ticho pre svoj vnútorný život. Aj toto je znamenie, a dokonca moderné. Koľkokrát cez rok nemáme toľko času, aby sme na niekoľko hodín a dní odložili všetko stranou a venovali sa svojmu vnútru, duši a vzťahu k Bohu.
Je zaujímavé sledovať sám seba po takto strávených dňoch a hodinách. Človek cíti väčšiu rozhodnosť v konaní tak duchovných, ako aj spoločenských veciach. Prejavuje sa viac súdnosť, kvalitatívny prístup k hodnotám, väčšia radosť zo života a človek v neposlednom hodnotení takto stráveného času sa cíti aj zdravší.
A teda aj toto je znamením, ktoré nás presviedča o potrebe a význame dať Bohu v čase týchto dní viac zo svojho času.
Ježiš počas svojej úžasnej evanjelizačnej činnosti strávil veľa času v modlitbe, tichu a samote. Keď to pre Boha nebol stratený čas, tým viac je to správne, keď ho v tejto veci nasledujeme. To je moderné znamenie našej doby: Viac prežiť spojenie so svojím Bohom.
Príkladom je nám sv. Fridrich.
Po smrti biskupa Richfrida utrechtskí kňazi a veriaci žiadajú, aby sa stal biskupom práve Fridrich. On sa vyhovára. Oni však vedia, prečo chcú jeho. Viedol život viery, ktorý pramenil z ticha stretnutí s Bohom. Skromnosť, pokora, láska a vernosť boli čnosti, ktoré si nadobudol práve v tichom spojení s Bohom a stali sa znamením pre diecézu, že tento kňaz môže byť ich dobrým biskupom. A preto aj cisár Ľudovít Pobožný súhlasí s ich voľbou. Túto voľbu neoľutovali. Ich biskup sa stal znamením pre ich dobu, a aj dnes pre nás. Dokázal pokarhať dokonca samotnú cisárovnú pre jej hriešny pomer, hoci mu prisahala smrť. Keď ho vrahovia pred omšou smrteľne ranili, on im nielen odpustil, ale ich aj požehnal.
Každý sme originál. Sme znamením. Buďme verní Bohu. Amen.