Meditácia na 19.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Makrína Mladšia | Mt 12,46-50
Rodina ako znamenie
Iste aj vo vašom albume možno nájsť rodinnú fotografiu. Každý jednotlivo sme niekto a všetci spoločne tiež niečo znamenáme. Je správne, keď cítime zodpovednosť za seba i za tých ostatných. Hanbou rodiny môže byť jeden člen, ale aj radosťou rodiny môže byť jeden člen.
Na to nás upozorňujú aj slová Pána Ježiša: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka" (Mt 12,50).
Ježiš šiel za svojimi ovečkami, čiže všade, kde mohol osloviť zástup. Marek nám opisuje takúto návštevu v jednom dome, keď za Ježišom prichádzajú jeho príbuzní s matkou. Ježiš musel pôsobiť vo svojom zápale za vec spásy dojmom šialenstva. Veď keď zástup videl vychádzať zlého ducha z posadnutých, keď videl uzdravených, keď počul slová Krista a sledoval tvár a správanie Ježiša, neuniklo im, ako horela tvár lásky Pána Ježiša k Otcovi.
A vtedy prichádza matka a príbuzní. Ježiš im poukáže na duchovnú rodinu ako na znamenie, ktoré až do konca čias v spojitosti s ním bude vážnym oslovením: „Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka" (Mt 12,50).
Dostáva sa nám poučenia, že tak ako Ježiš plnil to, čo chcel od neho Otec, keď my budeme plniť to, čomu nás učil, vtedy sa stávame rodinou, ktorá má pripravené svoje večné miesto v Božom kráľovstve. V týchto slovách sme oslovení všetci. Nikto nie je vylúčený z Božej rodiny. Ježiš pozýva každého z nás do večného spoločenstva s ním.
Krstom sme toto pozvanie prijali. Krst nás spája a krstom máme spolupracovať, aby sme sa skutočne stali bratom a sestrou Krista. Krst nie je jednorázová akcia. To je začiatok. Dostali sme meno kresťan, a to nás oslovuje zapojiť sa činným spôsobom do veľkej rodiny, ktorá sa smrťou netrhá, ale prechádza do trvalého spojenia v nebi. Tak si uvedomujeme, že sme večná rodina. V nebi je pre každého z nás miesto.
Je správne často sa vracať k týmto myšlienkam Pána Ježiša. V nich sa upevňujeme a utvrdzujeme v rodine bratov a sestier Pána Ježiša.
Tak to pochopila aj rodina sv. Makríny Mladšej. Z ich rodiny máme viacerých svätcov. Cirkev si uctieva jej rodičov Bazila a Eméliu ako svätých. Jej bratia Bazil Veľký a Gregor Naziánsky sú tiež uctievaní ako svätí. Makrína bola krásna žena, ale aj svätá. Stará mama – dnes uctievaná ako svätá Makrína Staršia – jej vštepovala hlbokú vieru a najmä túžbu po nebi. Tak sa v rodine viera odovzdávala z pokolenia na pokolenie a každý chcel splniť to, čo vkladali do nich a odovzdať tým po nich to najkrajšie.
Veríme, že Ježiš zomrel za každého z nás, a tak každý máme povinnosť zostať verní Ježišovi ako brat a sestra. Keď plníme slová Pána Ježiša, spolupracujeme vtedy s darmi Ducha Svätého a zároveň stávame sa aj synmi a dcérami Boha Otca. Panna Mária nikdy nebola svojím Synom urazená, potupená, alebo znevážená. Teda ani slovami Pána Ježiša, keď povedal: „Kto je moja matka?" (Mt 12,48). Panna Mária dnes v nebeskej sláve si praje našu spoločnosť.
Je správne, keď túžime začleniť sa do veľkej rodiny bratov a sestier v oslávenej Cirkvi.
Zoznam svätých je veľká rodina. V nej je aj naše miesto. Amen.