Meditácia na 20.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Eliáš | Mt 13,1-9
Žatva ako znamenie
Naše polia posiate obilím po dlhšom čase ožili. Na tento čas sa tešia tí, ktorí obilie siali, pretože čakajú úrodu. Žatva je znamením, keď sa ukáže ovocie námahy, práce rúk a umu.
Pán Ježiš na prirovnaní žatvy obilia nás poúča o inej žatve – duchovnej, ktorej predchádza rovnako sejba. Preto hovorí: „Rozsievač vyšiel rozsievať" (Mt 13,3).
Pán Ježiš toto podobenstvo povedal v Kafarnaume. Ako Boh ľudí vo svojom okolí rozdeľuje na štyri skupiny, ktoré má vo svojom podobenstve na zreteli. Ľudia poznajú prácu na poli a rozumejú slovám Pána Ježiša v tom zmysle, že terén, kde je malá vrstva úrodnej zeme, kde rastie krovie, kde časť úrody zničia vtáci, že toto všetko je pravda.
Na tejto im známej skutočnosti Ježiš chce poukázať na inú vážnu vec, dôležitú pre spásu ich duší. Tak ako ľudia vedia, že nie každé zrno prinesie rovnakú úrodu a ak chcú, aby zrno úrodu vôbec prinieslo, musia preto niečo urobiť, tak aj Pán Ježiš chce zástupu vo svojom okolí poukázať na skutočnosť, že večný život je v rukách každého človeka a preto musí odstrániť prekážky, ktoré bránia získať odmenu – nebo, teda raz na konci čias, pri poslednom súde podiel v Božom kráľovstve.
Nikto z nás nechce rozsievačovi vyčítať, že nešikovne sial, keď toľko zŕn vyšlo nazmar. Treba si uvedomiť, že v Palestíne rozsievač seje skôr, ako orie. Rozsievač z podobenstva kráča po neoranom strnisku, úmyselne seje aj na chodník, ktorý cez strnisko vyšliapali dedinčania. Úmyselne hodí semeno aj do tŕnia, pretože aj tŕnie bude zorané. A nečudo, že zrnká obilia padnú aj na skalnatú pôdu, pretože ju bude vidieť spod tenkej vrstvy ornice až vtedy, keď na ňu narazí radlica pluhu. Týmto je vyvrátená námietka o nešikovnosti rozsievača, pretože spôsob práce orientálca je iný ako u Európana.
Pán Ježiš v tomto podobenstve ešte hovorí, že dokonca ani na dobrej pôde nebude žatva rovnaká. Lukáš udáva najvyšší stupeň úrodnosti: stonásobne. Matúš a Marek spomínajú aj nižšie stupne. Ornica svojím zložením a kvalitou nie je rovnaká. Preto aj toto je potrebné zvážiť pri očakávaní úrody.
Je pre nás vážnym oslovením – zvážiť každé svoje správanie, podnikanie, slovo a myšlienku, keď vieme, že za všetko sa raz budeme zodpovedať pred svojím Bohom-Sudcom.
Boh na každého z nás kladie svoju požiadavku. V našej vernosti je aj naša odmena. Je správne, keď si uvedomujeme zodpovednosť za svoje správanie a svoj život.
Príkladom nám je prorok Eliáš.
Od chvíle, keď si uvedomí, že Boh má s ním svoj plán, nech je to pri potoku Karit, v dome vdovy v Sarepte, na hore Karmel, na vrchu Horeb, pred 450 žrecami Bála alebo 400 žrecami bohyne Aštarty, pred kráľom Achabom alebo jeho ženou Jezabel, vždy sa opiera o Boha, vždy vystupuje-seje v mene Boha. On sa cíti ako nástroj, cez ktorý Boh oslovuje národ. Na tomto mužovi však vidíme aj odmenu, ktorú Boh dáva svojim verným, keď splnia svoje poslanie. Keď budú siať podľa vôle Boha. Eliáš bol vzatý na ohnivom voze do neba.
Boh aj pre každého z nás má svoju úlohu. Je správne, keď svoje poslanie plníme verne a svedomite, keď sme znamením svetu.
Počas týchto dní prázdnin a dovoleniek nech ožije aj náš duchovný život. Je väčšia príležitosť prežiť niekoľko dní v rodine. Tieto okolnosti nech sú pre všetkých nás znamením, že ako veriaci kresťania sa zachováme dobre a správne, keď viac času budeme venovať modlitbe, duchovnému čítaniu a rozhovorom o veciach viery. Amen.