Meditácia na 23.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Brigita Švédska | Mt 13,24-30
Smrť je znamenie
Aj keď to naše ústa nevyrieknu, aj keď si to často neuvedomujeme, všetko nám pripomína odchod z tohto sveta, smrť.
To isté cítime pri slovách Pána Ježiša: „Nechajte oboje rásť až do žatvy" (Mt 13,30).
Jedine Matúš uvádza podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. Podobenstvo poukazuje na ohrozenosť Božieho kráľovstva nielen vnútorným postojom sŕdc, ale aj nebezpečenstvom zvonka. Cirkev vždy bola v nebezpečenstve. Nebezpečenstvo zvonka a postoj Cirkvi oproti nemu opisuje Pán Ježiš práve v tomto podobenstve.
Výklad tohto podobenstva Pán Ježiš podá až po podobenstvách o horčičnom semene a o kvase. „Kde sa teda vzal kúkoľ?" (Mt 13,27). Táto otázka je zvláštna, veď ju hovoria sluhovia, a tí pracujú na poli a vedia, že kúkoľ rastie sám od seba. Tu ide o zvláštny prípad. Vidieť to aj z činnosti, keď sluhovia, ktorí vyčistili pole od kúkoľa, ktorý v minulých rokoch tam nerástol a teraz sa objavil! Kde sa vzal? To je naša slabosť, zmenšená ostražitosť a podobne. Ďalšia otázka znie: Odkiaľ vie majiteľ pozemku s takou istotou, že kým všetci spali, zlý nepriateľ v noci zasial kúkoľ? Odpoveď môžeme povedať aj takto: azda dobre pozná svojho nepriateľa i to, v akom množstve zasial kúkoľ. Iná otázka môže znieť: Nemôže nepriateľ uškodiť svojmu susedovi pohodlnejším spôsobom? Kúkoľ rástol so pšenicou, a to preto, lebo pri jeho likvidácii bol totiž mocnejší v koreňoch ako pšenica, bolo by došlo k väčším škodám na pšenici. Páliť kúkoľ je prastará tradícia. Celé podobenstvo o kúkoli jasne poukazuje na ťažisko, a to je žatva, čiže koniec súčasného sveta. To treba mať na pamäti pri výklade tohto podobenstva od samého začiatku, pretože iba z tohto stanoviska sa dajú vysvetliť niektoré otázky, ktoré by zostali nezodpovedané, keby sa nebral ohľad na toto ťažisko.
Pre nás je to skutočne vec, ktorá nás oslovuje v spojitosti s naším odchodom z tohto sveta. Pre nás smrť je skutočne znamením. Nikdy ju nechceme podceniť, preto s ňou počítame v mladosti i v zdraví, ale neklesáme na duchu, robíme všetko preto, aby náš život bol bohatý na úrodu. Čiže nechávame vedľa seba rásť pšenicu s kúkoľom, pretože na konci kúkoľ bude spálený, to znamená, že sa chránime každého hriechu. Kúkoľ – hriech bude zničený.
Je známe, že človek, ktorý spoznal boj dobra a zla, ktorý si uvedomuje útoky proti spáse duše zvonka, či zvnútra, volí tú istú taktiku boja ako hospodár v podobenstve. Nám je to vítaná pomoc a uistenie, že keď konáme podobne, počíname si správne. To môžeme sledovať aj na príklade sv. Brigity Švédskej.
Po smrti manžela Ulfa Gudmarssona, s ktorým má osem detí, a medzi nimi aj sv. Katarínu Švédsku, postará sa o zaopatrenie detí a pri jazere Vättern v južnom Švédsku zakladá rehoľné spoločenstvá, kde sa venuje hlbokému duchovnému životu. Práve tu, v poznaní boja o dušu, dostáva sa jej zjavení a napíše niekoľko významných diel z mystickej oblasti. Jej život je v mnohom podobný podobenstvu o kúkoli na roli. Brigita totiž pochopila, že Boha možno zraniť iba hriechom. A tak nasleduje slová apoštola Pavla, ktorý hovorí: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20). Zomrela v Ríme.
Myslieť na smrť neznamená pestovať u seba strach. Práve naopak, sú to myšlienky dávajúce silu, odvahu i radosť. Amen.