Meditácia na 25.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Jakub, apoštol | Mt 13,31-35
Vernosť
Dnes sa pomerne málo vyslovuje slovo vernosť. Zaiste vieme prečo. Vernosť je vážna a rovnako ťažká vec. Preto vidíme ťažkosti v zachovávaní vernosti v manželstve, povinnostiach, či priateľstve. Nevernosť prináša mnohé škody. Je namieste si pripomenúť potrebu vernosti aj ku svojej viere. Vernosť sa skladá z malých a často nepatrných vecí.
A práve na to nás dnes upozorňuje podobenstvo o horčičnom zrnku: „Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom.." (Mt 13,32).
Nie je to celkom tak, že horčičné semiačko je najmenšie. Je však pomerne malé. Ak bolo treba charakterizovať niečo veľmi malé, hovorilo sa príslovečným spôsobom o „horčičnom semene". Z tohto semena vyrastá strom dosahujúci výšku až 3-4 metre. Podobenstvom nám Pán Ježiš chce naznačiť, že keď má niekto pred sebou toto malé semiačko, veľmi ťažko si vie predstaviť, že z neho vyrastie tak veľký a košatý strom. Na základe tohto protikladu chce Ježiš poukázať na veľkosť svojho učenia o viere. Viera, Cirkev a učenie o Božom kráľovstve sú pre človeka často nepochopiteľné, vzdialené a nedostupné. Človek vidí len to, o čom sa môže presvedčiť svojimi zmyslami. Slovo, ktoré hovorí o viere v porovnaní so slovami, ktoré pojednávajú o iných veciach tohto sveta, je vo veľkom nepomere. A predsa o slove Pána Ježiša čítame: „Nebo a zem sa pominú, ale moja slová sa nepominú" (Mt 24,35; 2 Pt 3,13).
Vernosť vo všetkých oblastiach života tak spoločenského, ako aj duchovného, sa zakladá na maličkostiach. Ľudia rýchlo a často podceňujú maličkosti. Žiak si nenapíše úlohu a povie: To je maličkosť! Mnohí tak povedia, keď prestúpia príkaz, zákaz a normu. Vieme, aké následky má taká maličkosť. Je nevera v manželstve maličkosťou? V priateľstve urážka či zlé slovo? Tak máme chápať aj vec viery. Pristúpi niekto k sviatostiam v stave ťažkého hriechu. Je to maličkosť? Vieme, čo to spôsobí. Ježišove podobenstvo nás chce osloviť aj v pozitívnej oblasti. Aj tam z maličkostí vznikajú krásne, cenné a odmenyhodné veci, ktoré vedia potešiť a obohatiť. Pravidelná modlitba, sebazápor, sebaovládanie a častá účasť na svätej omši na prvý pohľad sa nám zdajú maličkosťou, ale v konečnom dopade – čo to prináša? Radosť z viery na zemi a pokojný pohľad na večnosť.
Je správne, keď si túto realitu uvedomujeme. Nechajme, nech sa dotkne nášho vnútra čo najhlbšie. Príklad môžeme nájsť u sv. Jakuba.
Bola to maličkosť, o čo prosila Pána Ježiša matka synov Zebedejových? Nie! Ona pre nich chcela kreslá v pozemskom kráľovstve. Ján a Jakub neskoršie pochopili, že Ježiš hovorí o niečom viac. A vôbec to nie je maličkosť, keď Jakub zomiera ako prvý z apoštolov. A táto vernosť až na smrť vyrástla z malých obetí. Jakub apoštol iste získal odmenu od Boha. A to väčšiu, než o akú prosila pre neho od Ježiša jeho matka.
A tak aj my pozeráme na maličkosti viery s dôverou a nádejou. Veríme, že Bohu sa páči, keď vo svojom živote viery myslíme na večnú spásu.
Vernosť Bohu i vernosť ako taká je ťažká, ale vypláca sa. Vernosť prináša radosť a spokojnosť na zemi a odmenu vo večnosti. Amen.