Meditácia na 02.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Eusébius Vercellský, biskup, sv. Peter Julián Eymard, kňaz | Mt 14,22-36
Malá autogramiáda :-) nových kníh - Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 4. a 5.
Veľká pomoc
Prežívame vrchol leta. Predstavme si situáciu. Kúpete sa, keď zrazu cítite kŕče. Vtedy človek volá a prosí: Pomoc! Odmietneme vtedy pomoc? Nie!
Smutná skúsenosť hovorí, že keď sa človek ocitne v ohrození duše, v nebezpečenstve hriechu, volá o pomoc, ale pomoc nechce prijať. Ide na spoveď, chce oľutovať hriech, ale nemieni sa hriechu vzdať.
Keď si chceme zachrániť život telesný, nemyslíme len na to, že chceme žiť ešte deň, týždeň, mesiac či rok, ale chceme žiť. Koľkokrát pri sviatosti zmierenia myslíme na to, že chceme mať čistú dušu na nejakú cirkevnú slávnosť, alebo nejaký čas ako je odpust, púť a potom už nie.
Pán Ježiš nám ponúka veľkú pomoc, keď hovorí: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" (Mt 14,27).
Známa udalosť, keď apoštoli vidia Ježiša kráčať po vode. Náš život je často prirovnávaný k putovaniu po vlnách života. Púť kresťana je púťou viery. Príbeh z evanjelia predstavuje rozličné etapy, čo znamená púť viery.
viera znamená prežiť a skúsiť Krista v núdzi a tiesni. Slová „nad ránom" znamenajú najväčšiu núdzu. To prežívajú tí, ktorým pobyt na mori bol životným údelom. Tu spoznávajú Ježiša, keď sa im sám predstavuje. Ježiš prichádza uprostred núdze. Keď človek myslí len na záchranu, Ježiš sám dodáva odvahu. Z toho vidieť, čo znamená viera. Okrem iného viera znamená v „núdzi vidieť Krista". Taktiež viera znamená „ísť ku Kristovi".
Preto reakcia u apoštola Petra na Ježišove slová je takto chápaná ako samozrejmosť. Často zabúdame, že „viera je riziko". Veriť je odvážny čin „ísť po vode ku Kristovi", a to nie v tom zmysle, v akom sa možno hovorí o viere, akoby to bol skok do tmy – riziko a neistota. Iste Boh od nás nežiada ísť do neistoty. Peter na rozkaz Majstra ide práve naopak do najväčšej istoty, ide totiž ku samému Majstrovi. „Poď!" (Mt 14,29). Peter sa odváži a ide k Ježišovi.
Udalosť nás učí odpútať sa od seba. Viera vždy znamená odpútanie. Boh nám berie istoty, ktorých sa sami najviac držíme. Boh chce, aby sme celí a celkom cítili svoju závislosť na ňom. Spýtajme sa sami seba: Som ochotný sa zriecť seba a všetkého, o čo som sa opieral, na čo som sa spoliehal a ísť po vode ku Ježišovi? Pravú vieru je možné rozpoznať aj z toho, či sa viem viac pozerať na Ježiša ako na seba, a to v mojom okolí je považované za dôležité a podstatné. Peter videl silný vietor a začal sa topiť. Peter prestal pozerať na Ježiša a viac pozeral na okolie.
Je správne, keď teraz cítime podávanú ruku Ježiša. Cítime moc Pána Ježiša nad všetkým. Aj keď teraz ešte búrka viery u nás neustáva, to neznamená, že je Ježiš ďaleko a nepočuje nás, alebo mu na nás nezáleží. Isté je, že Pán Ježiš nedopustí, aby sme sa potopili. Aj v tom najťažšom si uvedomujeme, že sme v rukách Boha. Ježiš nás drží. Viera nás vedie k úcte Ježiša ako Boha a Pána.
Sv. Eusébius Vercellský to spoznal vo svojom živote. Sv. Ambróz o ňom povedal: - Verný vždy a všade! – Pre svoj správny pohľad na blud ariánov trpí fyzické i duševné muky vo vyhnanstve. Sám si na seba privlastňuje slová: „Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení" (2 Kor 4,8-9). V spojení s Bohom cítil veľkú pomoc.
Pomoc, ktorú nám ponúka Boh, je nenahraditeľná. Amen.