Meditácia na 05.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Výročie posvätenia Hlavnej Mariánskej baziliky v Ríme | Mt 16,24-28
Neprehliadnite naše NOVINKY pre vás a prosbu o PODPORU.
Zoznam evanjelií pre všedné dni, nedele a sviatky | Absolútna istota | Uveriť slovám od Matúša | Marek slovom | EKUMENIZMUS v rokoch 1989 až 2012, Ekumenizmus a Benedikt XVI. | Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 3. | Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 4. | Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 5. | Niečo viac o Ľubomírovi Stančekovi
Nestarnúca výzva
Na stretnutiach, mítingoch, konferenciách a sympóziách počúvame mnohé výzvy. Sú potrebné a užitočné, a predsa čas im berie na hodnote, nedostanú sa do uší všetkým, a neznamenajú až toľko.
Ježišova výzva z dnešného evanjelia je iná: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduj ma" (Mt 16,24).
Už druhé slovo „chce" poukazuje na vážne rozhodnutie. Ježiš oslovuje človeka na mieste zvlášť citlivom a ťažkom. Človek sa musí rozhodnúť v tom, čo je jeho vlastné a osobné. Slová „nech zaprie sám seba" znamenajú, aby sa človek slobodne a dobrovoľne sám rozhodol odmietnuť seba a zriecť sa seba samého. Znamená to uprieť svojmu citlivému, neústupnému a svojvoľnému „ja" právo na život. Inými slovami tomu „ja" odmietnuť všetko, čo sa nezhoduje s Ježišovými požiadavkami. Ježiš hovorí: „Vezme svoj kríž" (Mt 16,24).
U Rimanov bolo zvykom, že odsúdený na smrť musel sám niesť nástroj svojej popravy na popravisko. Vziať na seba svoj kríž, znamená pevne a rozhodne vziať na seba nástroj na popravu svojho „ja".
Boh každému určil osobitný kríž, ktorý pre neho znamená smrť. Nerobí nám problém si uvedomiť, že Boh každému dáva čas a spôsob, ako sa prejaviť a získa si odmenu vo večnosti. Nie sú to len telesné ťažkosti, ale aj duševné. Nemusia to byť len osobné, ale aj rodinné, susedské a iné kríže a ťažkosti. Toto všetko Boh vidí ako prostriedok na popravu vlastného „ja". Môžeme povedať, že je to aj Bohom určené a je správne, keď v tom vidíme znamenie Ježišovej lásky. Vieme, že Ježiš na nás nedopustí nič, čo by bolo negatívne a zničili by nádej na večnú spásu. tak chápeme aj slová: „A nasleduj ma" (Mt 16,24).
Je dobré, keď si v takejto chvíli a situácii viac všímame, ako sa správal Pán Ježiš na zemi. Vieme, že Ježiš nikomu na zemi nesľubuje pohodlie. Ježišova cesta na zemi viedla na kríž a tam sa aj skončila, aby sme mali správny pohľad na večnosť.
Uvedomujeme si, že Ježiš, ktorý iným pomáhal, nesmel a nechcel pomôcť sám sebe na ceste, ktorá mu bola kvôli nám Otcom predpísaná. Cítime, že znamenie kríža je nezničiteľné. S krížom Pána Ježiša je úzko spojená aj Panna Mária. Jej osobný príklad vernosti, s akou plnila svoje poslanie, je pre nás mementom.
Dnes si spomíname na výročie posviacky Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme. Je to na Západe najstarší chrám zasvätený úcte Panny Márie. Dal ho postaviť pápež Sixtus III. v Ríme na Eskvilínskom pahorku. Podľa tradície sa v Ríme na tom mieste objavil sneh uprostred leta ako znamenie, že Panna Mária mestu vyprosí požehnanie. A tak sa aj stalo.
Uprostred letných dní aj nás oslovuje Matka Božia, aby sme počas rekreácie nezabudli na svoju dušu. Vyzýva nás, aby sme vo vernosti k jej Synovi neochladli, ale práve naopak, ešte viac sa osvedčili v láske. To dokazujeme aj tým, že sa vieme ovládať, keď na nás doliehajú ťažkosti a z našich úst sa neozve: Prečo?! Prečo ja, prečo toľko, prečo znova a podobne. Boh vie prečo. Aj keď je ťažké zriecť sa svojho „ja", predsa cítime, že Boh pripravil odmenu tým, ktorí ho milujú a ktorej sa nevyrovná nič tu na zemi.
Ježišovej výzve dnes nevenujeme pozornosť na mítingu a sympóziu, ale vo svojom srdci, a to je najpotrebnejšie a tým viac, že cítime jej aktuálnosť, potrebu a význam. Amen.