Meditácia na 08.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Dominik, kňaz | Mt 17,22-27
Daň
Návšteva daňovníka patrí medzi najviac nepríjemné návštevy, pretože je často spojená s nepríjemnosťami. S týmto problémom sa stretávame aj v cirkevnej oblasti. Mnohí si dnes prajú, aby platili cirkevnú daň a tým by sa ich spojenie s Cirkvou a vierou skončilo. Platím si, tak mi kňaz musí vyhovieť, keď ho budem potrebovať. Je to však nesprávny pohľad na vieru.
„Vyberači dane sa pýtajú Petra: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?" On vravel: „Platí" (Mt 17,24-25).
Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov na záver svojej misie na zemi ako človeka. Rozpráva im o utrpení a smrti, ktoré ho čakajú. apoštoli sa pri tých slovách zarmútili. Ježiš prišiel splatiť daň za každý náš hriech. Urážka Boha je veľká. Človek by nikdy nemohol udobriť Boha. Za veľkú urážku treba priniesť veľkú daň. A urážku boha mohol odčiniť len Boh. A tak Bohu Otcovi má priniesť daň za hriech ľudí Boží Syn. Apoštoli tomu nerozumeli. Aby sme raz spoznali veľkosť obetí, Pán Ježiš vec zariadi tak, že sa Peter stretol s vyberačmi chrámovej dane.
Chrámová daň bola pre každého Izrealitu v cene 7,8 g striebra, čo bola hodnota dvojdrachmy. každý dvanásťročný Žid – muž bol povinný odovzdať túto chrámovú daň. Jedno, či žil v Palestíne, alebo v cudzine. Túto daň neplatili len kňazi. Odovzdávala sa pol mesiaca pred slávnosťou Veľkej noci. Daň sa používala na kultové slávnosti. Na základe úryvku z Mojžišovej knihy si kňazi nárokovali na oslobodenie od chrámovej dane. Aj Ježiš si nárokoval na toto oslobodenie, ale z celkom iného hľadiska. Ježiš sa cítil ako Syn Boží, ktorému chrám patrí. Tým si Ježiš pripisuje také postavenie voči Bohu, aké nemá nijaký Izraelita. Ako sú synovia kráľov oslobodení od daní, ktoré ich otcovia požadujú a vyberajú od cudzích, tak sú od daní oslobodení aj jeho učenci. Teda ani on a ani učeníci nemajú platiť daň. Predsa pre splnenie zákona, ktorému sa Ježiš nikdy nevyhýba a nedáva pohoršenie, prikáže Petrovi, aby chytil rybu. Ježiš dokazuje, že je Boh, lebo vopred povie: „Otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba" (Mt 17,27). Ježiš zaplatí ešte jednu daň: Svojou smrťou na kríži všetkým vrátil stratený stav blažena.
Evanjelium poukazuje, ako jemne Ježiš naznačuje súvislosť medzi zasľúbením a splnením, keď práve teraz, pred odchodom do Jeruzalema, ešte raz zaplatí chrámovú daň.
Je to výzva pre nás, aby sme s taktom a v spravodlivosti dali Bohu a tiež svetu, čo mu patrí. Bohu na prvom mieste. Vedomí si hriechu a milosti odpustenia uvedomujeme si potrebu pokánia za svoje hriechy. Áno, pri sviatosti zmierenia sa nám odpúšťajú hriechy, ale to neznamená, že môžeme znova a znova hrešiť, alebo že sa uspokojíme len s vykonaním predpísaného zadosťučinenia za naše hriechy pri sviatosti zmierenia, ktoré nám kňaz uloží. Poukázaním na platenie dane a pri predpovedi smrti Pána Ježiša za naše hriechy si uvedomujeme význam boja proti každému hriechu a tiež aj vonkajšiu starosť o veci cirkevné.
Príkaz z Pätora: Podporovať cirkevné ustanovizne nie je vecou nútenia, ale vecou vnútorného presvedčenia a viery.
Svätý Dominik, ako významný bojovník proti bludu albigéncov, dokázal aj životom, že daň, ktorú prinášame Bohu za naše hriechy, sa Bohu páči. Členom svojej rehole prikázal živiť sa almužnou. Jeho čistota a vernosť Bohu mu priniesli večnú spásu, svetu vzor a príklad v nasledovaní.
Daň za náš hriech je správna a Bohu milá. Amen.