Meditácia na 09.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Roman, mučeník | Mt 17,22-27
Každý máme svoju úlohu v živote
Je možné, že aj vás pri počúvaní o ľuďoch, ktorí niečo znamenajú a dokázali, ale tiež pri čítaní a počúvaní životopisov svätých, napadla otázka: Čo som? Čo znamenám? Bolo by nesprávne si myslieť, že neznamenáme nič, prípadne niečo podobné. Boh má s každým z nás svoj cieľ, každému z nás pridelil v určitom čase a prostredí poslanie. Každému to, čo mu patrí. Nebude od nás žiadať ani viac, ani menej. Je však potrebné, aby sme vždy plnili vôľu Božiu.
A na to nás upozorňuje evanjelium. Ježiš sa nepýta len Šimona, ale aj nás: „Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane?" (Mt 17,25).
Ježiš, podobný ľuďom telom, je stále Boh, vie o svojom poslaní a úlohe na zemi. Niet sa čo čudovať, že apoštolom pripomína to, čo ho očakáva, hoci oni tomu nerozumeli: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych" (Mt 17,22). Pohľad apoštolov na Ježiša bol nejasný. Nerozumeli Ježišovým slovám, a preto Matúš poznamenáva: „A oni sa veľmi zarmútili" (Mt 17,23). Ježiš vie o týchto myšlienkach svojich apoštolov a aby raz uverili v jeho slová, koná tak, ako píše apoštol.
Tak chápeme aj príkaz, ktorý dáva Ježiš Šimonovi, aby zaplatil daň za seba i za neho. Ježiš však prikazuje Šimonovi aj to, akým spôsobom to má spraviť. Lepšie povedané, kde Šimon príde k peniazom. Šimonovými rukami sa deje zázrak. Na udicu chytí rybu, otvorí jej ústa a nájde statér. Kto bol vtedy Šimon? Obyčajný človek, rybár. Ale v očiach Ježiša už niečo znamenal.
Tu si máme uvedomiť, že každý z nás v očiach Ježiša niečo znamená. Krstom sme predsa boli začlenení do Cirkvi. Väčšina z nás už prijala sviatosť birmovania. A čo ďalšie sviatosti? Tu si máme uvedomiť, že keď užívame svoj rozum, slobodnú vôľu, plníme vôľu a prianie Ježiša, stávame sa ešte viac niekým. Ján napísal: „Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu" (Jn 9,31). Naše plnenie povinností, ktoré sú v zhode s vôľou Boha, sú pre nás zárukou Božieho požehnania a večného života. „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!" (Mt 7,21-23). A tu sa plnia ďalšie Ježišove slová, ktoré sa stávajú pre nás uistením a posilou: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho" (Lk 8,21).
Vidíme, čo je pre nás rozhodujúce. Je to povedané tak jasne a zároveň jednoducho, že každý z nás, jednoduchý i vzdelaný človek, dospelý i dieťa, má otvorenú cestu ku svätosti a spáse. Len treba plniť vôľu Božiu a potom v Božích očiach budeme niečo znamenať.
Presviedčajú nás o tom aj dnešní svätci.
Sv. Roman pravdepodobne bol vojakom, ktorý strážil svätého Vavrinca. Vavrinec i napriek tomu, že vedel, čo ho čaká, veď mu to predpovedal jeho učiteľ sv. Sixtus I., ktorého sme slávili pred dvoma dňami, tak horlivo vo väzení rozpráva o Kristovi, že aj vojak Roman sa stáva nakoniec ostiárom, to znamená nositeľom Evanjelia. Je pravdepodobné, že Roman zomrel mučeníckou smrťou za cisára Valeriána roku 259. Čo spôsobilo jedno stretnutie?
Koľko sme si už vypočuli príhovorov, homílií - a s akým efektom? Nie je to dôvod na zamyslenie?
Svätá Irena, druhá svätica dnešného dňa, mala pohnutý život, a predsa je svätá. Roku 768 sa stala manželkou byzantského cisára Leona IV. Po jeho smrti sa ona stala cisárovnou. Vychovávala syna - neskoršieho cisára Konštantína VI. Moc sa jej tak zapáčila, že ju musel z trónu zosadiť sám syn. Urobila viacero nedobrých zásahov do života Cirkvi, ale tiež aj viac pozitív. Zosadenie znášala veľmi ťažko. Pokúsila sa o odstránenie syna tým, že ho chcela oslepiť. a nakoniec predsa zomrela v chýre svätosti.
Vidíme, že chcela niečo znamenať, ale bez Boha neznamenala by nič. S Bohom znamená viac ako cisárovná.
V tejto chvíli už nikto z nás nepochybuje, že keď žijeme v priateľstve s Bohom, niečo znamenáme. A tak ešte viac si upevňujeme túto svoju túžbu: Chceme plniť všetko, čo si od nás žiada Boh. V tom sa skrýva naše víťazstvo a bohatstvo. Aj keď tu na zemi sa o nás v širšom kruhu nevie, stačí, keď o nás vie Boh.
Aký je to krásny pocit a vedomie pre nás, keď pri všetkých svojich slabostiach a nedostatkoch vieme, že v Božích očiach niečo znamenáme. Ďakujme Bohu za to, že krstom sme boli začlenení do tak vzácneho spoločenstva ako je Cirkev. Amen.