Meditácia na 12.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Euplius a Inocent XI. | Mt 18,21-19,1
Pozri: Podpora
Neprehliadnite NOVINKY pre vás.
Uvedomujem si veľkosť Božej lásky?
Človek veľkej viery si uvedomuje, akú veľkú hodnotu má nielen modlitba a svätá omša, ale tiež skutky kresťanského telesného i duchovného milosrdenstva a vzdelávanie sa vo Svätom písme. Keď otec vie, že sa zaň modlia deti, ľahšie sa mu ráno vstáva a ide do práce, aby rodine zabezpečil potrebné prostriedky na živobytie. Keď vriaca matka vie, že jej deti si nájdu čas popri svojich povinnostiach ja na svätú omšu, že ich nemusí sama posielať, s radosťou si odoprie spánok, aj keď dlho do noci svojim deťom pripravuje jedlo, čistí šaty, prípadne robí pre rodinu inú vec. Svätý Otec často sa usmeje, zakýva na pozdrav Slovákom počas audiencií, keď vie, že naň vo svojich modlitbách nezabúdame Takéto správanie je opakom správania sluhu, ktorému Pán odpustil všetko, čo mu dlhoval a on nedokázal podstatne menej odpustiť svojmu spolusluhovi. Preto sú nám slová Pána Ježiša mementom:
„Zlý sluha..." (Mt 18,33).
Podobenstvo o sluhoch je nielen aktuálne, ale zasluhuje si aj našu pozornosť. Hnev a prehrešenie voči niekomu je časté. Niekedy je to vedomé, inokedy v neopatrnosti. Tak to vyznieva aj v podobenstve, pred ktorým Ježiš Petrovi na otázku:
„Pane, koľko mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" (Mt 18,21), odpovedá: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz" (Mt 18,22).
Číslo sedem znamená u Židov opakované znova a znova, čiže mnoho. Keď Ježiš povie sedemdesiatsedem, to znamená vždy, keď prejaví ten vinný túžbu po zmierení. a tak aj my rozumieme, akú veľkú lásku má ku nám Pán Ježiš. Tu vidíme veľkosť jeho obety na kríži. Odpúšťa nám znova a znova, keď prichádzame a prejavujeme úprimnú ľútosť nad svojimi hriechmi. Ježiš nepovie: už som ti odpustil včera, pred týždňom či mesiacom. Ježiš neohraničuje svoje odpustenie na čas, na počty, ale pozerá na našu lásku. A podobenstvo prakticky ukazuje, čo sa od nás žiada smerom ku svojim bratom. Bohu sa nepáči ľudská vypočítavosť, počty, matematika, keď sa jedná o lásku, pokoj srdca, potrebnú posilu milostí.
Možno sa však niekto zastaví a spýta: Ako to môžem dokázať? Kde nabrať toľko síl, vedieť to tak zvládnuť, ako si to praje od kresťana Ježiš?
Dnešný svätec – svätý Euplius je pokladaný za mučeníka pre Sväté písmo. Dejepisec Euzebius o dobe, kedy žil dnešný svätý, napísal: - Meče katov tupeli a lámali sa na mučeníkoch; kati omdlievali a vymieňali sa pri mukách a vraždení. Odpadlíkov bolo málo, najviac z nich tých, ktorí vydali Sväté písmo pohanom.- Dnešný svätec toto neurobil. Knihu Svätého písma chápal ako najväčší poklad. Tam totiž nachádzal inšpiráciu pre svoj život v spojení s Kristom.
Skutočne ten, kto pozná Písmo, pozná aj Krista. A rovnako, kto pozná Písmo, vie aj milovať Krista. Kto nemiluje, ako môže byť bohatý? A práve ten, kto nepozná Písmo, si nevie vážiť to, čo dostáva, že mu je odpúšťané.
A takého človeka vidíme v dnešnom evanjeliu v postave toho, ktorému bolo mnoho odpustené a on nevedel odpustiť oveľa menej. Aký je to podstatný rozdiel medzi tým, ktorého Ježiš v podobenstve nazýva „zlým sluhom" a dnešným svätcom, svätým Eupliusom.
A druhý svätec, svätý Inocent XI.? Jezuita a vzdelanec svojej doby. Poradca predchodcu pápeža. Ako kardinál a neskôr ako pápež koľko pokoja prinesie do rodného Talianska! Svojím správaním a postojom zabráni zničeniu majetku, znemožní nejedno usmrtenie a podobne. Žije z Písma a tradície Cirkvi.
Denne berieme do rúk svoje obľúbené noviny, časopis a sadneme si pravidelne pred modrú obrazovku, či pustíme si vo svojom čase rozhlas alebo platňu. áno, povieme, že sa rekreujeme. Je to správne, potrebné i užitočné. Aký by to bol efekt, keby sme tak siahli častejšie aj po Svätom písme, znova a znova si z neho prečítali niekoľko strán, aspoň veršov, a potom knihu zatvorili. Môžeme sa rekreovať ďalej so zatvorenými očami, vžívať sa do udalostí z Písma, vzťahovať si ich na seba, rozmýšľať o nich, rozprávať sa vlastnými myšlienkami a slovami o týchto veciach.
Vtedy prichádza Boh do nášho srdca so svojimi milosťami, pokojom a požehnaním. Veľmi rýchlo zistíme, aký úžasný je to prínos pre nás a cez nás do prostredia, v ktorom žijeme. Keď si to teraz uvedomujeme, nie je to žiadna maličkosť, práve naopak. Je to úžasný Boží dar. Pochopíme? Odpovieme? Staneme sa praktikantmi týchto myšlienok? Ó, Bože, aké je to požehnanie pre nás osobne, rodinu, farnosť a Cirkev!
Sväté písmo je kniha kníh. To nie je fráza, ale realita. Písmo prináša nádej, oživuje vieru a rozširuje lásku. to všetko sa ďalej prenáša do života a život sa stáva radostným očakávaním večnosti. Amen.