Meditácia na 13.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Poncián, pápež a mučeník; Hypolit Rímsky, kňaz a mučeník; sv. Ľubomír | Mt 19,3-12
Sviatosť kňazstva a manželstva sú dary
Dve sviatosti zo siedmich voláme stavovskými. Sviatosť posvätenia kňazstva a sviatosť manželstva dávajú špeciálne miesto človeku v spoločnosti. Ten svoj stav si musí vybrať každý sám vedome a dobrovoľne. Obe sviatosti neznesú k platnosti násilie, prípadne niečo iné, čo by mohlo znamenať neplatnosť sviatosti. Keď bolo manželstvo platne uzavreté, Cirkev nepozná rozvod. Jedine smrť robí druhú stránku slobodnou a môže uzatvoriť nové manželstvo. A rovnako pri kňazstve si máme byť vedomí toho, že táto sviatosť, ako aj sviatosť krstu a birmovania, vtláča do duše nezmazateľný znak. Niet sa čo čudovať, že tieto dve sviatosti majú toľko odporcov práve v spomenutých veciach.
Preto je správne dnes a znova zamyslieť nad slovami Pána Ježiša: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mt 19,6).
Vieme, že Pán Ježiš sa zúčastnil na svadbe v Káne Galilejskej. Sám neuzavrel manželstvo. Za svojho verejného účinkovania počas troch rokov kladie aj nový základ pohľadu na manželstvo. Farizeji v dnešnom evanjeliu pokúšajú Ježiša: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?" (Mt 19,3). Ježiš vie, že otázka nie je úprimná. Učitelia národa časom zmenili a prispôsobili Božie zákony svojim okolnostiam. Preto Ježiš im pripomína slová, ktoré mali mať vo veľkej úcte a vážnosti.
Sú to slová z Mojžišovej knihy Genezis: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril" (Gn 1,27). A pokračuje v odkaze Boha slovami: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gn 2,24). Pod slovom „jedno telo" chápeme hebraizmus a vyjadruje jednu morálnu bytosť. Ježiš kategoricky týmito slovami a postojom dáva najavo nerozlučiteľnosť manželstva. U kresťanov platné manželstvo nemožno zrušiť ani vtedy, keď sa jedna zo stránok dopustí smilstva. Dovoľuje sa iba dočasné, alebo aj doživotné odlúčenie – separácia manželov, čím však manželstvo medzi nimi nezaniká (por. Mt 5,32; Lk 16,18; 1 Kor 7,10-11).
Zo života Panny Márie vieme, čo sa udialo po zvestovaní, ako chcel Jozef prepustiť Máriu. Židovský zákon bol veľmi prísny a ženu pristihnutú pri cudzoložstve čakalo kameňovanie, smrť. Ježiš dáva odpoveď aj na tú skutočnosť, keď niekto zostáva na celý život slobodný. Boh stvoril muža pre ženu, a naopak. Môže sa stať, že muž či žena od narodenia alebo neskôr po nejakom úraze, nie sú schopní manželského života a povinnosti a preto nemôžu uzavrieť manželstvo. To je prekážka Božieho práva. Iných neschopnými urobili ľudia, kastrácia a podobne. Aj tí nie sú schopní manželstva. A Ježiš poukazuje aj na tých, ktorí sa dobrovoľne a vedome zriekli manželského života pre Božie kráľovstvo. To nie sú len zasvätené osoby, kňazi, bratia, rehoľné sestry, ale aj iní, ktorí sa napríklad celou silou oddali vede, umeniu, rôznej humánnej činnosti, ako je starosť o rodičov a podobne. Nemožno preto, keď je to vážna vec, odsudzovať tých, ktorí si nenašli ženu alebo muža. Tejto problematike sa venoval aj svätec dnešného dňa, svätý Maxim.
Na dvore cisára Heraklita v Konštantinopole zastával významné politické funkcie. Pocíti však duchovné povolanie a roku 613 sa utiahne do kláštora v Chryzopolise. Je veľkým zástancom čistoty viery. Píše a podniká mnoho vecí proti bludárom. Jeho zásluhou viac synod ujasnilo učenie Cirkvi. Za jeho horlivosť pre čistotu viery ho bludári – monoteisti mučili. Prišiel o ruky, aby nemohol písať a o jazyk, aby nemohol rozprávať. Zomrel následkom mučenia 13. augusta roku 662. Nerozprávame len o sviatosti manželstva, ale aj kňazstva. Dnes máme ešte dvoch svätcov, svätého Ponciána a svätého Hypolita Rímskeho.
Obaja boli pápeži a obaja boli pápežmi naraz. Teda o jedného z nich ide ako o protipápeža. Bol to vzdelaný kňaz Hypolit, ktorý sa stal vzdoropápežom roku 217. Bola to ťažká doba. Pápež Poncián bol zvolený riadnou cestou. Bojoval proti bludnému učeniu vzdelaného Origenesa. Na vyriešenie situácie zvolal do Ríma synodu, ktorá mala vec vyriešiť. Stúpenci Origenesa si vyvolili kňaza Hypolita za protipápeža. Za prenasledovania cisára Maximina Tráka sa obaja dostali do vyhnanstva na Sardíniu. Tam sa Poncián vzdal úradu, aby v Ríme mohli vyvoliť nového pápeža. Toto tak zapôsobilo na vzdoropápeža, že aj on sa vzdal a prosil svojich stúpencov, aby sa vrátili k cirkevnej jednote. O niekoľko mesiacov po tomto rozhodnutí zomreli obaja v ťažkom prostredí na následky neľudského zaobchádzania. Poncián zomrel 13. augusta roku 235. Bol prvým pápežom, o ktorom iste vieme od kedy a do kedy viedol Petrovu lodičku a tiež, bol to prvý pápež, ktorý sa vzdal svojho úradu. Dovtedy sa nástupcovia Petra nevzdali úradu, ale len smrťou sa končila ich hodnosť. Hypolit, hoci spôsobil ako vzdoropápež mnoho zla, svojím odvolaním a smrťou si vyslúžil v Cirkvi titul svätý.
Nielen v manželstve, ale aj v kňazstve prídu ťažkosti. Sme predsa len slabí ľudia. Môže sa stať, že niektorý z partnerov v manželstve zradí a pošliape manželskú vernosť. Môže sa tiež stať, že kňaz zdezertuje a opustí kňazskú službu. To však neznamená, že niet cesty späť. To nie je len vec tých, ktorí sa dopúšťajú zrady, ale aj okolia a celej Cirkvi. Preto je dnes namieste, aby sme sa spojili v modlitbe a prosili Boha o silu vytrvať v dobrom tak v kňazstve, ako aj v manželstve pre všetkých, korí si vyvolili tieto stavy. Rovnako prosme o milosť pre tých, ktorí už podľahli pokušeniu, aby zanechali cestu hriechu a vrátili sa k pôvodnému životu, ktorý je v zhode s vôľou Boha. Neodsudzujme, nekritizujme, neohovárajme, nedávajme príležitosť ku klebetám a často polopravdám. Práve naopak, modlime sa za tých, ktorí sa dostali do manželskej či kňazskej krízy, aby naším pričinením a modlitbami získali milosť návratu. Toto prinesie požehnanie im i nám. Keď si len toto odnesieme z dnešnej slávnosti, tak sme splnili vôľu Ježiša a pochopili sme príklad z konca života dnešných svätcov.
Stavovské sviatosti otvárajú cestu k mnohým milostiam. Je však potrebné s týmito milosťami spolupracovať. Amen.