Meditácia na 18.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Helena | Mt 20,1-16
Po tieto dni má dvojnásobný sviatok náš otec Ľubomír, a nakoľko i evanjelizacia.eu vyjadruje jeho osobnosť, môžem povedať, že je to sviatok i pre celú našu/vašu evanjelizáciu :-)! Máme si vzájomne slúžiť a obohacovať sa - i preto vás chcem všetkých poprosiť o modlitby za P. Ľubomíra - otca a hlavu našej evanjelizácie. Najmä v dňoch od 13.8. - 19.8.2013 opäť sa spojme napr. v Korunke Božieho milosrdenstva o 15.00 za neho. On oveľa viac času a energie venuje povzbudeniu nás v svojich meditáciách/knihách a modlitbám za nás. Určite mi dáte za pravdu, že min. aspoň takúto pozornosť si od nás zaslúži.
Pane, pokorne prosím, v mene Ježiša Krista a pre jeho zásluhy, na príhovor Panny Márie a všetkých svätých, štedro udeľ nášmu otcovi Ľubomírovi Tvoje milosti, požehnanie, dary Tvojho Ducha, zdravie, silu... a všetko, čo potrebuje k plneniu Tvojej vôle, naplneniu svojho poslania... VIAC TU.
Kríž - znamenie našej odmeny
Kto navštívi Jeruzalem, zaiste si nedá ujsť, aby sa nezastavil na mieste, kde sa rodila naša spása. Možno bude prekvapený skutočnosťou. Golgota nie je kopec, ale veľký chrám, ktorý spravuje východná grécka ortodoxná cirkev. Keď vystúpime po prudkých schodoch na miesto, kde sa traduje smrť Krista, môžeme sa dotknúť cez malý otvor skaly, miesta, kde bol postavený Kristov kríž. Po schodoch na druhej stane, rovnako strmých, prejdeme okolo dnes už upraveného Božieho hrobu. Je to skôr veľký kváder, do ktorého sa vchádza spredu a vo vnútri sú dve miestnosti. Predsieň a samotné miesto, kde ležalo telo Ježiša. Keď vyjdeme z Božieho hrobu, priamo nepokračujeme, tam je totiž hlavná časť baziliky, ale mierne zatočíme doľava a pokračujeme rovno vedľa baziliky. Zostúpime o dve poschodia na konci dole a prídeme do malého priestoru. Je to kaplnka svätej Heleny. Na prvý pohľad je vidieť, že je to akoby výklenok v skale. Prečo opisujem tieto miesta?
Dnes si spomíname na svätú Helenu, ktorej sa pripisuje, že dala hľadať Kristov kríž, ktorý našli práve na tomto mieste.
Tu každý veriaci človek bez rozdielu, do ktorej cirkvi patrí, ale hlavne, že verí, si môže uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť, na ktorú nás upozorňuje dnešné evanjelium.
Ježiš rozpráva podobenstvo o hospodárovi, ktorý najíma robotníkov do svojej vinice a toto pozvanie komentuje slovami: „Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice" (Mt 20,2).
Ježiš v podobenstve hovorí o sebe. Prirovnáva sa k hospodárovi. Ježiš nie iba raz, alebo len v jednom období pozýva pracovať do svojej vinice, do svojej duchovnej vinice – Cirkvi. Podobenstvo hovorí o rannom pozvaní, ale potom aj o pozvaných v čase deviatej, dvanástej, tretej, ale aj piatej hodine. Každému, kto prijme jeho pozvanie, sa rozhodne dať odmenu. Keď tí, ktorí pracovali len niekoľko hodín, dostali denár, čiže odmenu, ktorú sľúbil hospodár tým, ktorí nastúpili do jeho vinice už ráno, tí čakali, že keď pracovali ťažko a v páľave celý deň, že dostanú viac. Boli prekvapení, že aj oni dostali tiež len po denári.
Podobenstvo je úžasne krásne a prejavuje sa v ňom láska Krista. On je predsa Boh všetkých ľudí, čias, národov, farby pleti, jazyka a podobne. Nikoho nechce stratiť, kto mu raz povie svoje „áno" a splní jeho vôľu. A to aj vtedy, keď z vlastnej viny sa omeškal. Pravda, podobenstvo nás nechce priviesť ku špekulácii, že máme čas a môžeme odkladať so svojím „áno". Nikto z nás totiž nevie, či sa nám v našom živote dostane možnosti ešte raz byť oslovený. Podobenstvo je pre nás skôr povzbudením. Keď sme už opovrhli pozvaním a dostáva sa nám nového, máme to chápať ako prejav Ježišovej lásky k nám a opätovať túto jeho lásku a nastúpiť na cestu splniť pozvanie. Často sa stáva, že krst a birmovanie stráca v našom živote cenu. Kríž Krista a z neho prichádzajúca pre nás spása, má pre ľudí cenu, čo sme neraz podcenili, nedocenili, prehliadli v zhone života.
Príde ďalšie oslovenie. Deviata hodina - to môže byť životné sklamanie. Dvanásta - smrť milovaného človeka. Tretia hodina - strata vlastného zdravia. A napokon piata hodina - to môže byť aj milosť na konci nášho života. Božia láska je veľká. Nečudujeme sa, že lotor po pravej strane na Golgote počul z úst Pána Ježiša slová: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji" (Lk 23,43). To je tá piata hodina popoludní. Tým sa nám dáva ponaučenie: Nikým neopovrhovať, keď sa v hodine smrti, či krátko pred smrťou, vrátil ku Kristovi. ale práve naopak, máme sa tešiť, že Kristus nezomrel za tohto brata nadarmo.
Rovnako sa máme z evanjelia tešiť tomu, že sme pozvaní pracovať. Keď pracujeme od rána, to znamená od skorého detstva, tešme sa, že nás čaká nádherná odmena. Pre ňu je krásne znášať aj páľavu celého života. Kríž Krista je vtedy životný maják nádeje. A keď sme sa pozabudli a podobne, prijali sme pozvanie pri sklamaní, chorobe, smrti blížneho, rovnako sa tešme, že Kristov kríž je našou nádejou. Kristov kríž sa stáva pre nás znamením odmeny.
Zaiste mnohí z vás ste už niekedy chceli poznať svoju budúcnosť. Stáva sa to. Keď však práve prežívaný okamih prežijeme v zhode s pozvaním, ktorého sa nám dostalo, tak nikto z nás nemusí mať strach o svoju budúcnosť. Hľadajme a snažme sa splniť v tomto a v každom okamihu života vôľu Boha. V tom sa môžeme povzbudiť na živote svätej Heleny.
Povolaním bola poštmajstrovou. Bola krásna a dobrá. Svätý Ambróz o nej napísal: - Urobila zo svojho muža, rímskeho dôstojníka Konstancia Chlora, dobrého človeka. – Narodil sa im syn Konštantín. Manžel sa však roku 292 stal spolucisárom a manželku opustil. Dôvodom bolo, že sa oženil s dcérou spoluvladára Herkulesa – to patrilo k úradu. Vtedy sa Helena nezrútila, práve naopak. Začala prežívať skoro ako kresťanka život. Po smrti otca syn Konštantín, ktorý svoju matku mal veľmi rád, korunoval ju za cisárovnú, hoci pochádzala z nízkeho rodu. V tom čase sa začína viac zaujímať o učenie Krista. Za pomoci svätého biskupa Makária, keď si koná púť do Svätej zeme, podarí sa jej nájsť kríž a nástroje, ktoré sa mali používať pri umučení Krista. Dala postaviť viac chrámov. Spomína sa kostol nad miestom narodenia i smrti Krista. Ako 60-ročná prijala krst. Zriekla sa svojho majetku, otrokom darovala slobodu a žila samaritánskym spôsobom života. Na jej živote vidíme viaceré významné obdobia, mnohé podobné našim. Boh ju oslovoval a ona počúvala.
Boh pozýva aj nás. Pozýva dnes. Pozýva teraz. Čaká a my vieme, že keď chceme dať správnu odpoveď na dnešné evanjelium, nemôžeme váhať, odkladať a špekulovať.
Historické miesta vám môžem opísať. Bol som tam, mám ich v čerstvej pamäti. Neviem, čo čaká mňa a vás. Kráčajme však tak a tam, kde nás chce mať Ježiš. Amen.