Meditácia na 20.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Bernard, opát a učiteľ Cirkvi | Jn 17,20-26
Túžba
Predstavme si zapálenú sviečku. Keď pozeráme do jej svetla, v našej mysli sa vynorí mnoho spomienok, plánov a túžob. To nie je nepotrebné. Človek, ktorý nemá túžbu po niečom krásnom, osožnom a potrebnom, podobá sa stromu, ktorý nerodí ovocie. Malá svieca, okamih spojenia s Ježišom a túžba po večnom Bohu môže byť veľký odrazový mostík ku svätosti. Pohľad na dnešného svätca – Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi, úprimná túžba po Bohu, môže aj nás spraviť dieťaťom neba.
Ježiš sa v dnešnom evanjeliu modlil aj za nás: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta" (Jn 17,24).
Slová modlitby, ktorú Pán Ježiš predniesol pri Poslednej večeri. Nikto z apoštolov nevie, čo sa udeje o niekoľko hodín. Judáš odišiel, aby ho zradil. Ježiš vie, že prichádza vrchol jeho poslania na zemi. Modlí sa. Rozpráva sa so svojím Otcom. Neprosí však za seba, ale za tých, ktorých mu dal Otec a za všetkých, ktorí uveria v jeho učenie až do konca čias.
Vieme, že keď sa človek dostane do tak ťažkej chvíle, ako je smrť, keď sa ocitne v nebezpečenstve smrti, vtedy prestáva žartovať. To, čo hovorí, je veľmi vážna vec. A tak sa dívajme aj na slová Ježiša, v ktorých vidíme prosbu u nebeského Otca za nás. V tej najťažšej chvíli sa Ježiš modlí za nás, aby svojou smrťou nám získal večný život. Prosí za našu spásu, prosí za všetkých nás. Pohľad na zhasínajúce svetlo, na končiaci sa život Krista v nás vzbudzuje novú nádej. Táto nádej je tak cenná, že v dejinách nachádzame nespočetné príklady svätcov, ktorí v sile Kristovej modlitby našli zmysel a cieľ svojho života.
Medzi nich patrí aj svätý Bernard.
Ako chlapec bol slabého vzrastu. Prostredie, z ktorého pochádzal, bolo šľachtické. V jeho dobe predurčovalo nasledovať postavenie otca, ktorý bol rytierom. Smrť matky, ako svetlo sviece, svieti na inú cestu. Bernard nastupuje na duchovnú cestu. Je tak zapálený za Krista, že spolu s ním odchádza do kláštora v Citeaux 30 mladých mužov. Kláštor cisterciátov nie je ružová záhrada. ento mladý muž Bernard, vo svetle lásky ku Kristovi a Márii, svieti túžbou po dokonalosti a spáse tak, že sám otec nasleduje syna. Svetlo jeho príkladu a spomínaná túžba strhávajú v tej dobe takou silou, že za tri roky už sám zakladá nový kláštor a potom ďalšie. Počas svojho života založí celkom 68 kláštorov.
Ktosi poznamenal, že sviečka sa zapaľuje od sviečky, túžba od túžby, príklad života od príkladu života. A to je vec na zamyslenie aj pre každého z nás.
Keď si dnes vo svojej viere uvedomujeme význam Ježišovej modlitby, je správne, keď nemyslíme len na svoju spásu. Dnes sa od nás žiada, aby sme zapálili svet ako Bernard vo svojej dobe. Dnes je namieste, aby sme odložili strach a svetlom života dali svetu novú nádej, túžbu po čomsi cennejšom a krajšom, ako ponúka tento svet. Boh nehľadí na osoby, ale milý mu je každý, kto túži po spáse duši. Je preto namieste, aby naša túžba po sviatostnom Spasiteľovi sa neostala len vecou nášho súkromia, ale vecou svetla aj pre okolie. Túžba po Kristovi sa stáva svetlom, ktoré priťahuje z tmy do novej nádeje. Svetlo budú túžbu, ktorá správne usmerňovaná sa mení na hodnoty odmieňané Kristom vo večnosti.
V živote Bernarda čítame malú perličku.
Traduje sa, že Bernard neprešiel okolo sochy Panny Márie, aby ju nepozdravil: - Ave Mária. - Viacerí bratia vtedy počuli tichý hlas: - Ave Bernard. –
Nik z nás nepochybuje o tom, že Mária a Ježiš sú svetlom. Je však potrebné, aby toto svetlo bolo nami ďalej šírené. Mária svojich ctiteľov nepochybne nenechá bez pomoci.
Pane, zapáľ ma, zapáľ nás ako sviece, zapáľ nás ako svätého Bernarda. Amen.