Meditácia na 24.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Bartolomej, apoštol | Jn 1,45-51
Preč so sebapodceňovaním!
Falošná pokora je prekážkou duchovného rastu. Na druhej strane je potrebné mať skutočnú odvahu niečo dokázať aj v duchovnom živote. Nie je vhodné u veriaceho kresťana konštatovanie: Ja som len hriešny a slaboch. Nedokážem žiť dlhší čas bez hriechu. Neviem sa ovládať, kontrolovať a podobne. V takomto prípade si sám kresťan ešte viac kladie prekážky v duchovnom raste a v napredovaní za Kristom.
V tejto oblasti nám ponúka pomoc svätý apoštol Bartolomej. Ján ho volá Natanaelom. Filip sa s ním stretol a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a proroci, Ježiša, Jozefovho syna za Nazareta." Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,45-46).
Filipovo pozvanie na Natanaela zapôsobilo. Ostatné spravil Ježiš. Počúva sa to veľmi príjemne. Pritom nevdojak si v tej situácii predstavujeme seba. áno, aj nás sa to týka. Ježiš má rôzne spôsoby ako pritiahnuť k sebe ďalších učeníkov. Používa ako nástroj ľudí, ktorí sa s ním už stretli. Tak je to. aj Filipovi Ježiš pri stretnutí povedal: „Poď za mnou!" (Jn 1,43). Filip má taký úžasný zážitok ako aj Ondrej s Jánom. Veď Ondrej, keď sa stretne s bratom Šimonom, rovnako si to nevie nechať pre seba a privedie k Ježišovi brata Šimona. Ježiš mu zmení meno na Peter. aj Natanael je pri prvom stretnutí tak mocne oslovený, že do smrti na toto stretnutie nemôže zabudnúť. Poznal prorokov, vedel, že príde Mesiáš, ale nevedel, že Ježiš už prišiel a z bezvýznamného Nazareta osloví svet.
Prvé slová, ktoré Natanaelovi Ježiš povie, sú pravdivé. „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti" (Jn 1,47). Natanael je pravoverný, úprimne zmýšľajúci a veriaci Žid, korý očakáva Mesiáša. Aj keď vie, že to, čo o ňom hovorí tento Ježiš, je prava, aj tak je ešte zvedavý, a preto sa pýta: „Odkiaľ ma poznáš?" (Jn 1,48). Ježiš mu opíše situáciu, ktorá sa udiala krátko predtým, keď sa v tichom rozhovore s Filipom avili o Ježišovi. Nik ich nevidel, nepočul. A Natanael uveril, že tento muž, pred ktorým stojí, je skutočne Mesiáš, čo vyjadrí aj slovami: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!" (Jn 1,49). Na to dostane sa Natanaelovi zvláštneho ponaučenia: „Uvidíš väčšie veci ako toto" (Jn 1,50). A na toto stretnutie si nespomína len Natanael, ale aj Ján apoštol v evanjeliu. Odvtedy prešlo už mnoho rokov a Natanael už oslávil Ježiša svojou smrťou.
Natanael podcenil správu Filipa. Bola to však pravá pokora. Dnes nám Cirkev dáva viac ako vtedy Filip Natanaelovi. Dnes máme dve tisíc rokov dlhú tradíciu. A rovnako aj dnes mnohí pochybujú a podceňujú seba samých. A tak je namieste, aby sme urobili, to čo urobil Natanael na slová Filipa: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46). Odložiť špekuláciu, svoje slabosti, osobné a zlé skúsenosti so svojím životom a skúsiť to znova; ísť za Ježišom a s Ježišom. Preč s podceňovaním sa! Svätý Augustín bol v podobnej situácii ako mnohí z nás dnes a povedal si: - Keď to dokázal ten a tamten, prečo by som to nedokázal ja? – A dnes? Máme svätého Augustína, a nie hriešneho manichejca.
Je potrebné znova sa rozhodnúť. Je na nás, aby sme si navzájom pomáhali. Každý z nás má byť Filipom, ktorý si nenechal zážitok zo stretnutia pre seba a volá za Ježišom ďalších. Dnes to platí rovnako pre nás. Volajme, oslovujme a presviedčajme! Nie však len slovnými argumentmi, ale svojím životom – ďalších a ďalších za Ježišom. „Verba movent, exempla trahunt" – „Slová hýbu, ale príklady priťahujú!" Nezabúdajme na dvojicu: Filip a Natanael.
Natanael bol pravdepodobne filozofického zmýšľania. Zádumčivý, ale aj otvorený a vzdelaný. Natanaela poznáme pod menom Bartolomej. Po Ježišovom nanebovstúpení odchádza do Indie, neskôr do Arménska, kde aj zomiera za kráľa Astyagesa, ktorý ho dá mučiť za to, že obrátil kráľa Polimeusa. Podľa tradície mu bola za živa stiahnutí koža z tela a bol ukrižovaný dole hlavou.
V našich kostoloch sa z apoštolov najčastejšie objavuje jeho socha. Pokladá sa za takého patróna, keď už iní svätí nemôžu pomôcť, tak on pomôže.
A pre nás je to nádherné oslovenie. Keď sme už veľakrát sami nad sebou zlomili palicu, konštatovali, že už nebudeme lepší, pozrime sa dnes na Bartolomeja a znova kráčajme za Ježišom. On nás vidí, počuje, pozná naše ťažkosti, prekážky, porážky, a predsa čaká na nás. Znova sa rozhodnime ísť za ním. Stretnutie s ním je pre nás nádherný zážitok.
Dnes je namieste, keď si povieme: Preč s podceňovaním sa! Ježiš nikkoho z nás nezavrhuje. Všetci sú mu milí, ktorí nie sedem, ale sedemdesiatsedem ráz začínajú znova a znova. Je to ťažké začínať znova, ale je to pre nás spasiteľné. V tejto chvíli nám nikto nedá väčšiu posilu ako sám Ježiš. Aj nám ústami Filipa hovorí: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46). Už sme sa predsa veľakrát o pravdivosti týchto slov presvedčili a dnes ich vďačne znova prijímame. áno, chcem. Áno, idem. Uvedomujeme si pritom, že Ježišovi sa páči naša pokora. Uvedomujeme si svoju hriešnosť, ale ešte viac veríme v Ježišovu lásku, v jeho milosrdenstvo a odpustenie. Dnešný deň chceme teda využiť, a to povzbudení správaním svätého Natanaela – Bartolomeja, aby sme sa znova vydali za Ježišom. aj keď v očiach sveta sme nič, v očiach Ježiša znamenáme mnoho. Ježiš predsa zomrel za naše hriechy. Ježiš chce spasiť aj našu dušu. Ježiš aj nám pripravil miesto u Otca v jeho kráľovstve. A preto v tichu po svätom prijímaní, keď privítame Ježiša vo svojom srdci, povieme znova: Chceme ísť za tebou a s tebou, Ježišu. Ježiš s radosťou prijme naše plány a predsavzatia, ktoré sú konané v pokore a s láskou.
Keď nám Ježiš verí, či nemáme urobiť všetko, aby sme mu spôsobili radosť? Dnes chceme začať znova a chceme pomôcť aj iným. Amen.