Meditácia na 31.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Rajmund Nonnatus, rehoľník | LK 4,31-37
Svätosť a úcta
Niekto spočítal, že priemerný človek za sedemdesiat rokov života narozpráva toľko, že by z toho bola pekná knižnica s niekoľkými desiatkami zväzkov hrubších kníh. Čo všetko obsahuje tá naša knižnica. Pred Bohom raz všetko bude odtajnené. Dá sa o našich slovách, poznámkach a výrokoch povedať, že sú sväté? apoštol Pavol píše Efezanom: „Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú" (Ef 4,29).
O Ježišovi diabol v synagóge povedal: „Viem, kto si: Boží Svätý" (Lk 4,34).
Diabol sa nemýlil. Ježišovi skutočne patrí titul „Svätý". A Ježiš svojím učením robí všetko preto, aby sme tento titul, ako nenahraditeľnú podmienku pre získanie odmeny – Božieho kráľovstva, všetci získali. Učenie Ježiša sa prejavovalo aj v jeho slove. „Jeho slovo malo moc" (Lk 4,31). Presviedča nás o tom aj reakcia Ježiša, keď diabol dostáva príkaz: „Mlč a vyjdi z neho!" (Lk 4,35). Vidíme tu pre nás dve skutočnosti, ktoré nás majú osloviť, a síce, že Ježiš nestojí o vydávanie svedectva od diabla. S ním sa nemá komunikovať. Raz a navždy mu povedal: „Odíď satan!" (Mt 4,10). Máme si uvedomiť, akú silu má Ježišovo slovo, ktoré až do konca čias aj cez nás a v nás bude mať veľkú silu. „Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás" (Mt 10,20).
Znova sme upozorňovaní na skutočnosť, akú veľkú hodnotu majú naše ústa a slová, ktoré z nich vychádzajú. Stáva sa, že na túto skutočnosť sa často zabúda. Každé slovo, ktoré vychádza z našich úst, raz bude brané na zodpovednosť. A vieme, že raz sa postavíme pred Boha-Sudcu, preto si máme dať pozor aj na to, čo a ako rozprávame. Teraz je namieste zvážiť význam, potrebu a množstvo slov, ich obsah, či sú pravdivé a osožné ku spáse. Nikomu z nás nezakazuje Ježiš využívať ústa na jeho oslavu a nám na odmenu. Hovorí to aj v slovách: „ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vchádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie" (Mt 15,18-19).
Tieto myšlienky nechceme podceniť. Dnes zvlášť sa nám ponúka milosť si ich uvedomiť, keď Cirkev slávi sv. Rajmunda Nonnatusa.
Zo životopisu tohto svätca vieme, že prišiel na svet zvláštnym spôsobom. Vyoperovali ho z tela mŕtvej matky, a tak dostal prímenie „Nonnatus" – „Nenarodený". Po ťažkostiach z otcovej strany sa mu predsa podarilo stať sa členom práve vznikajúceho spoločenstva mercedárov, čiže Rehoľnej rodiny Panny Márie na vykupovanie otrokov. Rajmund vyslobodí mnoho otrokov spod jarma Maurov, mohamedánov a muzulmanov. Keď nemá peniaze na vyslobodenie otroka, vymení si s ním miesto. Aj tam, v neľudských podmienkach, je kňaz. Obráti dokonca niekoľko vodcov. Za to ho stihne ťažký trest. Prepichnú mu hornú i dolnú peru a na ústa dostane zámok. Každý tretí deň mu zámok uvoľnia, aby sa mohol najesť odpadkov. Zámok na ústach mu nezabránil konať dobro. Keď sa o tom dozvie pápež Gregor IX., vykupuje ho z otroctva, hoci Rajmund to nechce, a menuje ho za kardinála a poradcu. Cestou do Ríma však zomiera. Mal len štyridsať rokov.
Je čas mlčať i čas hovoriť. Čas veseliť sa i smútiť... Všetko tak, aby to osožilo duši a dušiam. Je teda namieste sa dnes zastaviť a prehodnotiť svoju mnohovravnosť, ale tiež aj málovravnosť.
Na záver poprosme v modlitbe svätého Rajmunda o silu vedieť vždy správne využiť svoje ústa na oslavu Boha a pre povzbudenie svojich blížnych. Amen.