Meditácia na 10.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Mikuláš Tolentínsky; Pulcheria; Tomáš z Villanu | Lk 6,39-42
Zodpovedný voči sebe - záruka pomoci pre iných
Niekto povie: Nič nové pod slnkom. áno, nezodpovednosť nie je nič nové pod slnkom. A predsa, doplácame na ňu často sami. Nepatríme medzi tých, ktorí si povedali, keby sa to dalo zmeniť, napraviť a doplniť? Zanedbali sme niečo spraviť, povedať a podobne, a dnes nesieme následky. Práve preto, aby sme zastavili a pretrhli následky, zastavme sa nad textom dnešného evanjelia.
Ježiš sa v podobenstve pýta: „Môže viesť slepý slepého?" (Lk 6,39).
Ježiš si je vedomý svojho poslania učiteľa. Prišiel na svet, aby svetu ukázal cestu Pravdy. Mnohí neprijímajú jeho učenie, hoci je potvrdzované znameniami, divmi a zázrakmi. Sú to tiež učitelia, ktorí však nie sú ochotní uvedomiť si ťažké následky. Nie sú zodpovední ani za seba vo svojom vnútri. Hovoria, a nekonajú. Ich slová sa rozchádzajú s ich skutkami.
Na toto poukazuje verejne Ježiš v podobenstve o nemožnosti, aby slepý viedol slepého. Ježiš dokazuje svoje božstvo. Praje si, aby všetci, ktorí ho počúvali, si uvedomili, že im chce dať mnoho. Vidieť to v slovách: „Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ" (Lk 6,40). Mnohí však nechcú sa učiť v Ježišovej škole. Vyhľadávajú na učení a živote Ježiša chyby a nedostatky. Ježiš je však čistý. Aj keď ho nazvú žráčom, priateľom mýtnikov a hriešnikov, nemôžu ho obviniť z hriechu. A tak im dáva lekciu, aby si vybrali brvná zo svojich očí. Aby sa pozbavili nesprávnych a nedobrých názorov, pohľadov na Ježišovo učenie. Ich zloba je brvno v očiach. Majú sa pozbaviť svojho pokrytectva, pretvárky a budú vidieť to, čo teraz pre svoju zlobu vidieť nemôžu. Nech sa o očistenej pohľadu snaží každý sám u seba. Snaha týchto bola taká, že videli nedostatky u iných, a nie u seba.
Táto aktuálna myšlienka patrí aj nám. Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im. Ježiš chce z nás spraviť svoje predĺžené ruky. Sme predsa kresťania. Je našou povinnosťou, aby sme priviedli k Ježišovi čo najviac bratov a sestier. Ale ako, keď náš pohľad a naše správanie sa nebude stotožňovať s Ježišovým? Môžeme byť dobrými vodcami ako kňaz, učiteľ, rodič, vychovávateľ alebo majster, keď nebudeme sa snažiť o svoju dokonalosť? Ježiš musí byť nám vzorom, ak my chceme byť vzorom iným. Slepý vodca je ten, ktorý je pyšný; ktorý hlása seba; ktorý sa bojí, že iný bude lepší, čnostnejší, svätejší a úspešnejší.
Ježiš nás pozýva za sebou. Cítime povinnosť nesklamať. Dnes nám prichádzajú na pomoc duchovne podrásť svätý Mikuláš Tolentínsky, svätá Pulcheria i svätý Tomáš z Villanu.
Prvý sa preslávil ako kazateľ, spovedník a duchovný otec. Vyvolil si za životné heslo: Kajať sa za hriešnikov a takto im pomáhať k spáse. Otcov brat – kňaz navádzal ho prestúpiť do miernejšej rehole, bol už augustiniánom – pustovníkom. Vtedy mu Mikuláš povedal: - Nestal som sa rehoľníkom pre pohodlie. –
Svätý Tomáš sám tvrdo pracuje na sebe, vzdeláva sa a neskoršie ako biskup dbá na to, aby z jeho seminárskej formácie odchádzali dobrí vodcovia a kňazi. Mal veľkú starosť o misie. Aj im chce pomôcť spoznať Ježiša a jeho učenie.
Rovnako Pulcheria ako dcéra byzantského cisára Arkádia sa snaží s bratom Teodoziom II. dať pravé učenie každému, kto na ich území žije. Stala sa mecenášom pri stavbách kostolov a domov na vzdelávanie.
Vidíme, že svoju svätosť získali tým, že pomáhali iným. Od nás chce to isté Ježiš. Kňaz je tu pre veriacich. Rodič pre deti. Priateľ pre priateľa. Brat a sestra pre brata a sestru.
Pane, nauč nás dnes zodpovednosti. Amen.