Meditácia na 13.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján Zlatoústy, biskup a učiteľ Cirkvi | Lk 7,11-17
Boh navštevuje
Iste mnohí sme vo vlastnom živote mali zážitok zo stretnutia s Bohom. Nemyslíme len na zážitok pri liturgických slávnostiach, ale aj pri rôznych udalostiach v živote. Môže to byť choroba, významná udalosť, ktorá zmenila ďalší náš život a tiež smrť blížneho.
Tak v mestečku Naim pri stretnutí s Ježišom, keď vzkriesil mládenca, hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami" a: „Boh navštívil svoj ľud" (Lk 7,16).
Naim, mestečko neďaleko Nazareta, kde Pán Ježiš vzkriesil syna matke, ktorá bola vdova, sa stalo aj miestom, kde mnohí sa stretli s Bohom. Spoznali veľkosť a lásku Boha v osobe Ježiša, ktorý pohnutý súcitom jedinou vetou: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!" (Lk 7,14), ich presvedčil o svojom božstve.
Ježiš aj dnes sa stretáva s nami, rovnako jednoduchými slovami a úkonmi prejavuje svoju moc. Vidíme to vo sviatostiach. Pri krste ústami kňaza: Ja ťa krstím v mene... nás začleňuje do Cirkvi svojho tajomného tela. biskup pri vysluhovaní sviatosti birmovania hovorí: Prijmi znak daru Ducha Svätého. Do duše sa vtláča nezmazateľný znak Božej lásky a dobroty k nám. V Eucharistii prijímame samého Krista. Vo sviatosti zmierenia ústami kňaza počujeme uistenie: A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov... Po hriechu mŕtva duša dostáva nový život na spoločenstve svätých. Keď choroba poznačila telo človeka, kňaz pri pomazaní nemocných hovorí: ... a oslobodeného od hriechov, nech ťa spasí a milostivo posilní. Človek spoznáva v tak ťažkej chvíli starostlivosť Boha o nás. Tiež pri udelení úplných odpustkov, pri slovách kňaza: Ja, splnomocnený Apoštolskou Stolicou, udeľujem ti úplné odpustky a odpustenie všetkých hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Aj tu sa deje niečo, čo naše zmysly nemôžu v celej hodnote a kráse zaregistrovať.
Boh tiež pri iných duchovných úklonoch Cirkvi prejavuje svoju lásku k nám, ľuďom. Škoda, že túto skutočnosť často podceňujeme a nedoceňujeme. Snáď preto, že je to bez väčšej našej námahy a obety.
Ten, ktorý je poslaný rozsievať semeno Božieho slova, nemá to ľahké. Presviedča sa o tom aj Ján Zlatoústy. Cisárovná Eudoxia sa nespráva po kresťansky. V Jánových kázňach čoskoro spozná, že Ján ju pranieruje. Zrno nepadá do dobrej pôdy. Práve naopak, cisárovná striehne, ako sa zbaviť nepohodlného biskupa. Na „Synode pri dube" odsúdili biskupi patriarchu Jána. Biskupi žiadali cisára, aby vyhnal Jána z Carihradu. Cisár súhlasil. Ľud sa však búril proti takému rozhodnutiu. Ján chcel predísť krviprelievaniu, a preto sa sám vydal do rúk cisárovým poverencom. Tí ho odviedli do vyhnanstva v blízkej maloázijskej provincii Bitýnii.
Toto jeho prvé vyhnanstvo však netrvalo dlho. Carihradský ľud sa búril, pretože miloval svojho patriarchu Jána. Historici hovoria ešte o zemetrasení, ktoré nastalo po vyhnaní patriarchu a cisárovná v ňom videla Boží trest. Ján sa vrátil. Nie však nadlho. Svojimi kázňami si zase popudil cisárovnú. A tak po domácom väzení odchádza do druhého vyhnanstva, kde aj zomrel.
Je to poučenie a povzbudenie pre každého. Kto seje Božie slovo, nemôže chváliť hriech a zlobu. Keď ich bude pranierovať, budú ho nenávidieť. Rovnako dnes si uvedomujeme, keď cítime v ohlasovanom slove, že sa to dotýka nás, nemôžeme útočiť proti ohlasovateľovi, ale snažiť sa u seba urobiť radikálnu zmenu. Prijať slovo ako vanutie Ducha Svätého. Vtedy sa presviedčame o nových milostiach a posile v duchovnom živote.
Rozhodne nesmieme mlčať. Kto má poslanie hovoriť, nech hovorí, ale tak, aby to jemu aj tým, ku ktorým je poslaný hovoriť, slúžilo na spásu. Kto počúva, nech tak počúva, aby mu to prinieslo novú posilu v duchovnom živote. Amen.