Meditácia na 17.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Róbert Bellarmin, biskup a učiteľ Cirkvi; Hildegarda | Mt 7,21-29
Nestačí len byť vzdelaným
Cirkev potrebuje rovnako vzdelaných, ako aj svätých. Ten, ktorý vie veľa, nemôže spyšnieť. Pavol píše: „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?" (1 Kor 4,7). A Ježiš hovorí: „Lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť" (Lk 21,15). Boh dáva svoje dary. Tieto dary musia splniť očakávanie, ktoré dal darca Ježiš.
A preto dnes nám pripomína: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 7,21).
Ježiš vo svojich slovách pripravuje učeníkov, aby mali úctu a vážnosť k tomu, čím ich chce poveriť. Raz im dá moc uzdravovať, prorokovať, vyháňať nečistých duchov, robiť zázraky a iné milosti. Toto im však nemôže byť na škodu. On im dáva príklad, s akou pokorou, skromnosťou a láskou koná sám tieto veci. Pýcha je veľmi vynaliezavá a človek musí byť pred ňou opatrný. Raz aj za tieto dary, ako ich využijú pre dobro ohlasovania Evanjelia, sa budú zodpovedať. Ježiš jasne učí, že pred jeho súdom nebude miesto na vysvetľovanie, vyhováranie a ospravedlňovanie. Postoj tu na zemi musí byť jasný. Ježiš tak jasne koná a vyjadruje sa.
Podobenstvo o dvoch mužoch-staviteľoch, hlúpom a múdrom, ktorí majú postaviť dom, je v tejto veci výstižné. Učeník Ježiša nesmie podľahnúť sebaklamu, pýche a povrchnosti, ale hoci pomaly, ale má verne plniť to, čo od neho žiada Ježiš. Nič nemôže robiť pre svoju slávu, ale len preto, aby bol Boh oslávený. Na ohlasovateľov budú doliehať osobné ťažkosti; ako je ukázať sa, že niečo znamená, dokáže, vie a podobne, ale musí si byť vedomý, že tieto vnútorné či vonkajšie tlaky sú len skúškou jeho vernosti Bohu.
Nám je to dnes poučením: „Žiak nie je nad učiteľa" (Mt 10,24). Máme však svojho učiteľa napodobňovať. „ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť" (Mt 20,28; Mk 10,45). Dary, ktoré nám dáva, nemajú ten cieľ, aby sme ich využívali vo svoj prospech, ale na oslavu Boha. Koľkí si privlastňovali to, čo im nepatrilo, spreneverili sa vôli Ježiša, a tak si právom zaslúžili trest. Nedostavali im zverený dom, pretože pýcha ich zruinovala. Tie vetry, dážď, to môžu byť nevhodné priateľstvá, spôsoby nadobúdania vecí, postavenia a podobne. áno, keď ich človek využije, pochlebujú mu, chvália ho, obdivujú, ale toto nie je cieľ Kristovho učeníka.
O dnešnom svätom Róbertovi Bellarminovi môžeme povedať, že už po dvoch rokoch štúdia ho poverili výkladom rétoriky. Hneď po vysviacke sa sal profesorom v Louvaine. Súčasne tam bol aj prefektom štúdií a špirituálom. V Ríme sa stáva profesorom kontroverzných otázok. Už vtedy ho priatelia i nepriatelia pokladali za najvýznamnejšieho obrancu vtedajšej Cirkvi. Zverili mu duchovné vedenie klerikov, medzi ktorými bol svätý Alojz Gonzaga. Vymenovali ho za rektora rímskeho kolégia a o rok za predstaveného neapolskej jezuitskej provincie. V tom čase píše známy katechizmus, ktorý bol preložený do 56 jazykov a dosiahol až 400 vydaní.
Na pápežovu prosbu sa stal poradcom cirkevného ústredia a Svätého ofícia. 3. marca 1599 ho pápež Klement VIII. urobil kardinálom. Stal sa arcibiskupom v Capui neďaleko Neapola. Ako kardinál sa zúčastnil dvoch konkláv – volieb pápežov. Dokonca mal byť zvolený za pápeža. Bol predsedom Biblickej komisie, spolupracoval aj v cirkevnoprávnych otázkach. Riešil spory s kráľmi. To je titulov! To je osobnosť! Ten toho dokázal! Bellarmin bol však ctený nie iba pre učenosť, ale aj pre svoju svätosť života. Preto sa proces jeho blahorečenia začal už rok po jeho smrti. A dnes mu právom patrí titul „cirkevný učiteľ".
Ježiš každého z nás niečím obdaroval. Uvedomujeme si, že sme dostali mnohé dary. Je namieste, že tieto dary a milosti užívame na spásu svojej duše a oslávenie Boha na zemi. Cítime v sebe, že je našou povinnosťou ďalej rásť v pokore, láske a vernosti voči bohu. Máme ďakovať za všetky milosti a dobrodenia, ktorých sa nám dostáva. Veľmi pekne nás o tom poúča životopis dnešnej druhej svätej.
Hildegarda z Bingenu má vznešený pôvod. I napriek tomu volí si poslanie pomáhať núdznym. Svojimi darmi ducha pracuje na povznesení duchovného života vo svojej dobe. Dostala od Boha moc uzdravovať, mala prorocké vízie, napísala viac asketických kníh a na tú dobu i kníh zaoberajúcich sa liečením chorôb. Zostala napriek tomu skromnou, slúžiacou a plnou lásky voči blížnym.
To chce od každého z nás Ježiš. Aj keď sme už niečo dokázali a v spoločnosti niečo znamenáme, nech sa správame tak, ako si to praje Ježiš. Vtedy sa nikto z nás nemusí obávať postaviť sa pred tvár Všemohúceho.
Ďakujme Bohu za všetky dary duše i tela. Odprosme za každý prejav pýchy, povýšenectva, samolásky a samochvály. Tak sme správne pochopili dnešného evanjelium. Amen.