Meditácia na 18.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Jozef Kupertínsky | Lk 7, 31-35
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.`
Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.`
Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!`
No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
Naučiť sa byť pánom svojho jazyka
Už sa vám stalo, že ste sa snažili zo všetkých síl dobre vychádzať s ľuďmi a pomáhať im, a predsa nie vždy sa vám to podarilo? Ba niekedy vaša dobre
mienená rada, či pomoc, bola nesprávne pochopená a privolala iba nepokoj a hádku?
V dnešnom evanjeliu sme počuli: Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: „Je posadnutý zlým duchom." Prišiel Syn človeka, je a pije,
a hovoríte: „Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!" (Lk 7,33-34) V tejto časti Lukášovho evanjelia je zdvojená otázka o tom, akí sú `ľudia
tohto pokolenia`. Podobajú sa deťom, ktoré sú úplne bez záujmu, pasívne. Deti, ktoré už nemajú k ničomu chuť - ani k tancu, ani k plaču. Nevedia sa pre nič
rozhodnúť, vzdali sa všetkej nádeje. Kritizovali Jána, že ľudí pobádal k pôstu, askéze - k plaču. A kritizovali Ježiša, pretože vyzýval k tancu, jedeniu a pitiu k radosti, ktorá patrí k eschatologickej nádeji spásy. Nepoznali čas svojej spásy. Pasivitou a negatívnym pohľadom na všetkých a všetko, sa uzavreli nádeji pre budúcnosť, ktorú im poskytuje Boh v osobe svojho Syna.
Dnešné evanjelium nám dáva odpoveď na otázku, či je možné za každých okolnosti a s každým, vychádzať za dobre. Z vlastnej osobnej skúsenosti všetci vieme, že i bez vlastného pričinenia sa neraz dostaneme do nepríjemných situácií, ktoré nás potom trápia a oberajú o pokoj. Aj Ježišovo účinkovanie sa
stretlo s nepochopením, odmietnutím i tvrdou opozíciou. Dnešné evanjelium nám tak trochu dáva odpoveď. Nie je možné páčiť sa všetkým. Nedokázal to ani
Kristus, ani Ján Krstiteľ; hoci Ján nejedol chlieb a nepil víno, Ježiš aj jedol chlieb aj pil víno – a predsa sa našli tí, ktorým vadilo aj jedno, aj druhé. Páčiť sa všetkým nedokáže žiaden biskup, kňaz ani kresťan. Kto chce nájsť chybu, nájde ju. Na každý čin sa dá pozerať z rôznych pohľadov a to i v prípade, že ide o žičlivcov, ľudí s dobrým zmýšľaním. A ak ešte zoberieme do úvahy zlomyseľných kritikov...? Aj ten najkrajší kresťanský skutok môže byť pošliapaný zlým súdom.
Nemá byť však našou snahou vyhovieť všetkým tým rôznym mienkam. Pre nás je rozhodujúce jediné kritérium - páčim sa svojim konaním Bohu; plním jeho vôľu?
Ak áno, potom môžem celú kritiku a názor ľudí pokojne ignorovať. Ak nie, potom mi táto kritika môže pomôcť nájsť správny smer. Je však veľmi potrebné pozrieť sa na tento problém i z opačnej strany: nie sme i my prílišnými kritikmi? Vychádza náš názor z evanjelia alebo len z vlastných predstáv? I tieto otázky si musíme dávať, aby sme nerozdávali zbytočné `rany` svojim blížnym. Svojim jazykom dokážeme zvelebovať Boha a tým istým jazykom ho dokážeme urážať a ubližovať svojim blížnym. Každé naše slovo môže ľuďom pomôcť, ale môže im aj ublížiť. Čo je však už raz vyrieknuté, je potom veľmi ťažko odvolať alebo napraviť. Je to podobné, ako keby sme vyšli na kostolnú vežu, roztrhli perinu a všetko jej perie vytriasli do vetra. Keby sme potom chceli všetko to perie pozbierať, nikdy by sa nám to už nepodarilo. Tak je to aj s každým našim slovom. Nie všetko je možno pozbierať - napraviť.
Aj preto milovaní, bratia a sestry, hlboko si vryme do srdca slová sv. Cypriána, ktorý povedal: "Jazyk, ktorý raz vyznal Ježiša Krista a ktorý sa pri oltári posväcuje jeho Telom, nesmie byť nebezpečným, plným žlče a horkosti proti blížnemu." Amen.