Meditácia na 21.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Matúš, apoštol a evanjelista | Mt 9,9-13
Prežiť svoje obrátenie
Nie je zriedkavé, že v mladosti sa človek dopustil niečoho, čo poznačilo jeho ďalší život. Musí za to niesť následky. Nemáme však právo takého človeka odsudzovať, pýšiť sa nad ním. Dobrý človek, tým viac kresťan, sa má snažiť takému človeku nezištne a rýchlo pomôcť. Tak to predsa urobil aj Ježiš so svätým Matúšom.
Ježiš povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí" (Mt 9,12).
O svojom stretnutí s Ježišom rozpráva sám Matúš. Ježiš ma videl sedieť na mýtnici, mňa mýtnika Matúša, a jednoducho mi povedal: „Poď za mnou!" (Mt 9,9). A ja som vstal a šiel som za ním. Rovnako o povolaní Matúša píše aj evanjelista Marek (por. Mk 2,13-17). Aj Lukáš sa zmieňuje o povolaní Matúša (por. LK 5,27-32). Evanjelisti Marek a Lukáš ho nazývajú Lévim. Iste toto oslovenie Matúša je historické. Ježiš si pozýva za sebou aj tých, ktorými iní opovrhujú. Lévi bol kolaborant. Spolupracoval s Rimanmi. Pravdepodobne si kúpil od Rimanov právo vyberať poplatky, clo, a tak sa plnila jeho pokladňa. Zaiste nevyberal poplatky sám. Mal pod sebou pomocníkov a on, pravdepodobne, len dozeral. Bol preto Židmi nenávidený a pokladaný za verejného hriešnika. Ježiš tak v praxi dokázal slová z podobenstva o zablúdenej ovečke.
Poď za mnou aj ty, keď cítiš, že ma potrebuješ a ja ti môžem dať to, čo ti nedá kariéra a mamona, ktorým si sa doteraz oddával. Takto sa obracia Ježiš dnes na mnohých. Doteraz si žil len pre tento svet, zanechaj jeho hodnoty a začni si zberať nové: „V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce" (Mt 6,20-21).
Aj tak sa stáva, že to povie Ježiš nad hrobom milovanej osoby, prípadne, keď ťa navštívi chorobou či neúspechom. Ježiš prišiel volať hriešnikov, aby uzdravil ich choré duše a pomohol im zbaviť sa zbytočných hodnôt.
Zvykli sme si Matúša znázorňovať s postavou anjelika alebo človeka. Je to prejav toho, čo nasledovalo po Matúšovom stretnutí s Ježišom. Matúš sa zrieka všetkého a ide za Ježišom. Aspoň tak, ako mu záležalo na hmotných dobrách pred stretnutím s Ježišom, záleží mu na tom, aby všetci ľudia spoznali Ježiša.
Hovorí o tom aj tradícia, že po Ježišovom nanebovstúpení obchádza mestá v Palestíne, čiže medzi tými, od ktorých vyberal poplatky a rozpráva im o Kristovi, oznamuje radostnú zvesť Evanjelia a potom ide do Etiópie, Pontu a Perzie. On, ktorý žil pre peniaze, zomiera mučeníckou smrťou za Krista. Jeho tvár bola poznačená pozemským životom. Po stretnutí s Kristom sa jeho tvár stáva jasnou. Hovorí sa, že tvár je obraz duše. Matúš sa zmenil na iného človeka. Zmenil sa, pretože to chcel. Nemal to ľahké, veď zostal stále človekom.
A toto je povzbudenie pre nás. Povedzme si úprimne, rozhodne a rázne: Aj ja chcem byť Kristov! Verme Kristovi. Keď Kristus vidí v našom srdci, že to myslíme a chceme byť v zhode s jeho učením, on nám dá milosť. Možno nejaký čas si nás bude chcieť vyskúšať. Bude chcieť, aby sme sa osvedčili v túžbe zmeniť svoj život. Keď však chceme, nemôžeme pozerať na to, čoho sa zriekame, ale čo chceme. Inšpirácia a motivácia to sú hodnoty, na ktoré sa musíme orientovať. Pripomínať si ich a mať ich často pred očami.
Pýtam sa jedného dievčaťa, čo robila, keď tak schudla. A ona rozprávala, ako si šaty kamarátky zavesila v izbe a mala ich stále na očiach.
Kamarátka totiž mala u chlapcov úspech, ale ona nie, a tak veľmi sa im chcela páčiť! A keď sa my chceme páčiť Bohu, či to nie je ešte väčšia inšpirácia? Matúš mal pred očami ukrižovaného Krista.
Ježiš dáva šancu aj tým, ktorí už pokazili veľa. Amen.