Meditácia na 28.09.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Václav, mučeník; Heliodor z Altina | Mt 10,33-39
Čo si cením na zemi?
Čo máš najcennejšie? Pri takýchto a podobných slovách sa mnohým myšlienky zastavia pri vkladnej knižke, šperkoch, rôznych zbierkach, svojom dome, chate či aute. Sú aj takí, ktorí si spomenú na svoje deti, manžela alebo manželku. Starí a chorí si zvlášť spomenú na svoje zdravie. Zaiste mnohí veriaci si pri týchto slovách spomenú na svoje duše.
Toto všetko vyžaduje starostlivosť, opateru a inú námahu či obete. Keď si to však cením, keď to mám rád, keď si toho vážim, je samozrejmé, že som ochotný preto vykonať, čo uznám za potrebné.
Dnes nám niečo chce napovedať sám Ježiš, keď hovorí: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho" (Mt 10,39).
Keď Ježiš prišiel na svet ako človek, anjeli pozdravili ľudí slovami: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" (Lk 2,14). Ježiš za tri roky trvajúceho účinkovania presviedča, že ide mu o oslavu nebeského Otca a taktiež, aby ľuďom ukázal cestu tam, kde sa vrátil – k Otcovi. Ježišove podanie pokoja sa nemá chápať v duchu ústupkov. Ustupovať hriechu by bolo previnenie sa proti pravde. Ježiš jasne učí: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14,6).
Kto chce nasledovať Krista a ísť po ceste, ktorú ukazuje, musí sa osvedčiť aj v tak ťažkej veci, ako je dať prednosť Bohu pred každým a všetkým. Život prinesie momenty, keď sa človek musí rozhodnúť medzi Bohom a človekom, nech je to otec, dcéra, matka, nevesta či svokra. Boh musí byť na prvom mieste. A to nielen vtedy, keď sa rozhoduje medzi Bohom a blížnym, ale aj vtedy, keď sa človek rozhoduje vo svojom vnútri o hodnotách, ktoré sú v protiklade s učením Krista. Boh je žiarlivý a s nikým sa nechce deliť o prvé miesto. Ježiš tak dáva najavo to, čo už v Starom zákone Židia vedeli a čo platí aj dnes až do konca sveta: „Ja som Pán, Boh tvoj... nebudeš mať iných bohov okrem mňa" (2 Moj 20,2). Ježiš nám tento príkaz nielen pripomína, ale dáva aj nádej: „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho" (Mt 10,39).
Je to jasná reč Ježiša. Každý si musíme uvedomiť, že prvý a najcennejší je Boh, ktorého máme nadovšetko milovať a z toho vyplýva starosť o svoju dušu.
Je samozrejmé, že to chceme a snažíme sa o to. Sme slabí. Práve príklad a povzbudenie zohráva v našom živote mnoho. Dnes sa vo vernosti k Bohu chceme povzbudiť na svätom Václavovi.
Stará matka – svätá Ľudmila po smrti svojho syna Vratislava berie si na výchovu vnuka Václava. U nej sa mu dostáva povzbudenia a vernosti k Bohu. Často ako panovník podporuje Cirkev, navštevuje kostoly, kde sa konajú slávnosti, aby tak povzbudil ostatných vo viere. Prijme pozvanie brata Boleslava do Starej Boleslavy na slávnosť patrónov sv. Kozmu a Damiána. Netuší, prečo ho brat zdržiava aj na druhý deň, aby zostal.
Ráno sa ponáhľa do kostola, keď počuje zvoniť na omšu. Netuší, že pred bránou chrámu zomrie, keď nahuckaný brat Boleslav najprv sám zaútočí na brata Václava a potom jeden z jeho vojakov dokončí podlý zločin. Svätý Václav svojím krátkym životom dokázal svoju vernosť Bohu. Jedni historici hovoria, že keď zomrel, mal 22 rokov, iní hovoria o 28 rokoch. Dnes má český národ veľký vzor vernosti, a nielen oni, ale celá Cirkev, ktorá si na tohto svätca dnes spomína.
Nepochybujeme, že chrániť si máme zdravie tela. Keby sme to nerobili, bol by to hriech. Nesmieme podceňovať ostražitosť a dať nečestným ľuďom príležitosť ku krádeži.
Áno, máme milovať blížnych i starať sa o seba, ale na prvom mieste je, samozrejme, Boh, a teda aj naša duša a to je to najcennejšie. Amen.