Meditácia na 05.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Placidus, mučeník; Flóra; Igor | Lk 10,38-42
Ponuka pre farnosti a iné web-stránky | Vianočná súťaž | Prezentácia vášho kostola
Chcú nám pomôcť
Ako to bolí rodičov, keď chcú svojim deťom pomôcť, ale deti nestoja o to. Môžeme povedať, že opovrhnutie pomocou sa v živote nevypláca. Rozumný človek vie prijať pomoc a zároveň vie byť aj primerane vďačný. A tohto si máme byť vedomí pri našom vzťahu ku svätým. Vieme, že títo oslávení bratia a sestry už od nás nepotrebujú pomoc. Už majú odmenu, ktorú si zaslúžili za svoj život od Boha. Boh im však podľa učenia Cirkvi dáva milosť, aby nám na ceste do večnosti tu na zemi pomáhali. Nie je to len ich príklad, ako oni dokázali zvládnuť podobné situácie života, v akých sa nachádzame aj my, ale tiež ich príhovor u Boha je nezanedbateľný. A tak sa dnes povzbuďme a poučme na slovách:
„Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme" (Lk 10,41-42).
Vieme, že Ježiš bol Boží Syn. Robil zázraky. Nasycoval zástup, premenil vodu na víno, na jeho príhovor sa uskutočnil zázračný rybolov. Ježiš však nič nerobil pre seba. On prišiel slúžiť. Po tridsaťročnej tichej príprave, kde zaiste sám posluhoval matke a pestúnovi, stáva sa Učiteľom, ktorý dáva jasné inštrukcie na cestu spásy. A medzi také udalosti, kde sa nám dostáva poučenia, je stretnutie s Lazárom a sestrami Martou a Máriou v ich dome. Ježiš na ceste do Jeruzalema sa asi častejšie zastavil v ich dome. Dostalo sa mu tam milého prijatia, kde si odpočinul a občerstvil sa so svojimi učeníkmi. Z toho vzniklo pekné priateľstvo Boha s ľuďmi. A práve, keď hovoríme o priateľstve, dostáva sa nám v tomto ich dome ponaučenia. Ježiš Martu nekarhá, ale poúča.
Marta je praktická žena. Niečo jej však predsa chýba, čo si máme dnes viac všimnúť. Pri všetkej snahe o hmotné zabezpečenie nesmieme zabúdať na dušu. Potrebný je, povieme, pokrm pre telo, ale pokrm pre dušu je potrebnejší. To neznamená, že máme prestať sa starať o materiálne dobrá. Práve naopak. Nesmieme pre ne zabúdať na duchovný pokrm, ktorým si pripravujeme istejšiu cestu do večnosti.
Uvedomujeme si, že je potrebné správne zladiť veci materiálne s duchovnými. Ježiš diablovi, keď ho pokúšal, pripomenul: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst" (Mt 4,4). A to vôbec neodporuje prosbe z Otčenáša: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes" (Mt 6,11; Lk 11,3). A tak vidíme na príkladoch svätých, ako to dokázali oni.
Svätý Placidus sprevádzal svätého Benedikta na jeho cestách i pri zakladaní kláštora na Montecassino. Ako je dnes potrebné viesť, poúčať, vychovávať, vedieť vypočuť a podobne. Tomu sa môžeme naučiť od svätého Placita. V životopise sa o ňom píše, že miloval modlitbu i prácu. Vždy mal veľkú radosť, keď sa mohol modliť a pracovať.
Svätá Flóra z Beaulieu pochádzala zo šľachtického rodu. To ju však nepreslávilo. Vstúpila do kláštora, kde prácou a modlitbou sa dopracovala k tomu, že ju Boh odmenil tým, že na zemi už za života spoznávala veci zo stavu blaženosti. Mala zvláštne videnia a extázy. Práca spojená s modlitbou ešte nikdy nikomu neuškodila. Práve naopak - navzájom sa dopĺňajú a človeka obohacujú. To je oslovenie aj pre moderného kresťana.
Svätý Igor bol potomok kyjevského kniežacieho rodu. Vzdal sa trónu a stal sa mníchom. Báli sa, aby sa nevrátil na trón, a tak svätý Igor bol z kláštora vylákaný a krutým spôsobom zabitý. V každom stave je možné žiť pre nebo.
Svätí nám chcú dnes pomôcť. Nezabúdajme na ich mocný príhovor u Boha. Prosme často krstných, birmovných i tých svätých, ktorí sú nám nejakým spôsobom sympatickí. Amen.