Meditácia na 13.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Koloman; Eduard | Lk 11,42-46
Je to láska?
Kto sa pýta, veľa sa dozvie. Kto sa pýta, nielen viac vie, ale tiež sa skôr vyvaruje omylov a chýb. Tak je to aj s láskou. O láske hovoríme aj ako o nepochopenej, sklamanej a podobne. Je potrebné aj na lásku sa pozrieť z viacerých strán. To, čo pokladám za lásku, je skutočne láska? To, čo cítim, že je láska, je pravá láska? Môj postoj, správanie a názor je prejav lásky?
Ježiš dnes vyčítal farizejom: „No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeliny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate!" (Lk 11,42).
Farizeji boli jednou z niekoľkých náboženských strán. Usilovali sa o to, aby Zákon, ktorý dostali od Boha, so všetkými podrobnosťami tradovanými otcami, sa zachovávali. Bolo to veľmi vážne, o čo sa snažili, ale podceňovali vnútro, obsah toho, čo učili. Preceňovali formu a obrady. Ježiš im práve toto vytýka. Vonkajšie správanie je okázalé, ale vo vnútri je pusto. Je to pekné, keď vedia napomôcť desiatkami, ale zabúdajú na spravodlivosť a lásku. A na to hovorí Ježiš: „Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!" (Lk 11,42). Ježiš súhlasí s desiatkami, ale nad hmotnú aktivitu kladie dôraz na duchovnú. To ich zviedlo ku tomu, že žili viac pre vonkajší prejav viery života. A tak im Ježiš vyčíta: „Beda vám, farizeji, lebo máte radi stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!" (Lk 11,43). Ježiš im jasne hovorí v prirovnaní ku „neviditeľným hrobom", že v očiach Boha má väčšiu cenu kladný postoj vo vnútri, hoci je aj neviditeľný. A keď sa cítia Ježišovými slovami urazení aj zákonníci, na ich adresu povie: „Aj vám, zákonníkom, beda!" (Lk 11,46). Táto trieda, ináč vzdelaná v Písme, ale v praxi u seba teóriu nerealizovali. Učili národ, vykladali texty. Prejavoval sa u nich slovný formalizmus a pokrytectvo.
Aj dnes Ježiš vystríha pred nedostatkami farizejov a zákonníkov. Tieto skupiny ľudí nevymreli. V každom z nás sa prejavuje niečo z nich. Aj k odstraňovaniu týchto nedostatkov sme dnes oslovení. Vonkajšia iniciatíva je v poriadku, keď je pozitívna. Nesmieme si však zakladať len na vonkajšej forme viery a prípadne len u druhých. Príklad priťahuje a rovnako aj vnútorne obohacuje.
Milovať len navonok, lásku prejavovať len navonok a vo vnútri cítiť chlad a nezáujem je pretvárka a tam nemožno hovoriť o láske. To je egoizmus, sebectvo a tiež hriech. Áno, prejavy lásky sú krásne, potrebné a užitočné, ale ešte viac obohacujú, keď táto činnosť vychádza z vnútra, z presvedčenia a z túžby obohatiť a urobiť šťastnými iných. Ježiš nám ide príkladom. Nielen hovoril, ale aj konal. Dôkaz jeho lásky je smrť na kríži.
A nielen Ježiš, ale aj svätci sú nám školou života. Preto čítanie evanjelia a ich životopisov sú pre nás obohatením. Tak je tomu aj dnes u svätých Eduarda a Kolomana.
Eduard po dramatickej mladosti, ktorú musel prežiť v cudzine, nakoľko sa rodného Anglicka zmocnil dánsky kráľ Sven, keď sa dostáva na trón, ktorý mu dedične prináležal, ukázal sa veľkým vo svojom správaní. Podobne ako Ježiš, ktorý neprišiel panovať, ale slúžiť, aj Eduard sa stal národu príkladom. Obnovu, ktorú prevádzal v národe, robil bez pomsty na tých, ktorí jemu a národu spôsobili mnoho škody. Sľub čistoty, ktorý dal Bohu ako mladý muž, zachoval aj v hodine smrti. Vždy sa snažil o zhodu vnútra s vonkajškom a bolo to vždy pozitívne.
Svätého Kolomana údajne obesili v Stockerau blízko Viedne preto, že ho pokladali za špióna a on bol pútnikom na ceste do Svätej zeme. Vidíme negatívne správanie tých, ktorí mu násilne zobrali život. Nevideli mu do vnútra. Neverili jeho slovám. Konali nesprávne, prenáhlene a dopustili sa vraždy.
A tak si dnes uvedomujeme potrebu jednoty vnútra srdca a správania navonok.
Skontrolujme si sami seba. Amen.