Meditácia na 16.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Hedviga, rehoľníčka; Margita Mária Alacoque, panna | Mt 22,15-21
Dajme Bohu, čo patrí Bohu
Dnes, keď človek chce niečo dokázať a dosiahnuť, musí sa vrátiť aj do minulosti. To platí aj o duchovnom živote. Nie je celkom správne v našom vzťahu k Bohu niečo počítať a na niečo poukazovať. Veď Boh vie všetko. Sami sebe si môžeme z času na čas urobiť revíziu toho, čo, ako a prečo sme náš vzťah k Bohu formovali tak, ako sme ho formovali. Je správne, keď si uvedomujeme svoje nedostatky i prednosti svojho života vo vzťahu k Bohu. Ku skvalitneniu duchovného života nás oslovuje sám Ježiš slovami:
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21).
Zástup, ku ktorému Ježiš povedal tieto slová, bol rôzneho zmýšľania a postoja k Ježišovi. Iste to neboli len zvedaví, ale aj úprimne zmýšľajúci ľudia a tiež aj takí, ktorým Ježiš prekážal. V očiach týchto posledných bol Ježiš burič, ktorý ruší ustálený poriadok a nebezpečný novotár, ktorý chce zničiť ich postavenie. Farizeji sa považovali za najvernejších Bohu. Tak opovrhovali Ježišom, že nie sami idú za Ježišom, ale posielajú svojich učeníkov. Snáď aj preto, čo chcú podniknúť, nie je čestné. Chcú jednoducho Ježiša za každú cenu podchytiť v reči, a tak odstrániť. Podlý a nečestný je aj spôsob, akým sa ich učeníci pýtajú. Je to pretvárka. Samotná otázka podľa nich vždy má slúžiť v ich prospech a na škodu Ježiša. „Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" (Mt 22,17). Zabudli, alebo si vo svojej zlobe neuvedomili, že Ježiš je Boh. A teda niet sa čo čudovať, že ich otázka, ktorá má zničiť Ježiša, odhalí ich nečestnosť a zároveň táto udalosť sa stane pre tých, ktorí uveria v Krista, poučením vo veľmi vážnej veci. Ježiš správne zhodnotí ich zlomyseľnosť, keď ich nazve pokrytcami. Obyčajný peniaz, ktorému sa klaňajú, hoci to navonok utajujú, im pripomenie vážne povinnosti voči Bohu i voči svetskej moci. Ježiš je majster slova, veď je Boh, a preto tým viac zväčšuje sa význam jeho slov, keď pokojne vie na otázku odpovedať otázkou, ktorá útočníkov odzbrojí, ba čo viac, prinesie vyjasnenie do problému až do konca sveta. Ako sa správať, ako rozlišovať veci tak hmotné, ako aj duchovné, keď nevieme, čo dať Bohu a čo dať cisárovi. Ježiš to zdôrazní slovami „čo je", teda vo vete do znie jasne: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21).
Odpoveď je jasná. Je však tak aktuálna, že nie je na škodu si určité veci pripomenúť. Pod slovom cisár niekto rozumie veci materiálne a pod slovom Bohu zas len duchovné. Takto striktne chápať Ježišove slová nie je správne. Úradník by potom nemusel svoj um dávať svojmu pánovi a veriaci človek by zas nemusel prispieť materiálne na kostol či Cirkev. A keď máme na zreteli len Cirkev, tak si pripomeňme príkaz z Pätora: Podporovať cirkevné ustanovizne. Hneď máme jasnejší pohľad na odpoveď, ktorú dal Ježiš. Cisár i Boh majú Spravodlivý zákon, čiže cisár má právo, aby dostal od svojich podriadených potrebné veci. Veď je to pre ich šťastie tu na zemi. A rovnako si človek má uvedomiť, že Boh má tiež právo od nás dostať to, čo mu patrí. Taktiež je to len pre naše dobro, pre večný život. Prečo tomu tak často nie je, že nedávame ani Bohu, a ani cisárovi, čo im patrí, je náš egoizmus. Medzi Bohom a cisárom človek vidí len seba. Prejavuje sa to nedodržaním zákonov, predpisov, lenivosťou, nespravodlivosťou a ďalším spôsobom, keď človek nesplní požiadavku ani voči Bohu, a ani voči cisárovi. Človek nemá uprednostniť cisára pred Bohom. A vieme, že Boh háji aj spravodlivý zákon cisára.
V dnešnom evanjeliu môžeme vidieť staronové povinnosti. Sú to dane, poplatky, príspevky a tiež povinnosť, ako je účasť na svätej omši, pravidelná modlitba, pristupovanie ku sviatostiam, skutky kresťanského milosrdenstva a podobne.
Je nám jasné, že strojcami svojho šťastia, tak na zemi a tiež aj večného života, sme si sami. Oslabená vôľa po dedičnom hriechu nás zvádza porušiť tieto Ježišove slová. Dnes si uvedomujeme, že je tu čas niečo zmeniť, alebo aspoň vylepšiť. Nechceme patriť medzi farizejov a pokúšať Boha rôznymi výhovorkami.
Vo svete je známe, že daň a poplatky sú veľmi ťažký oriešok. Švédski špecialisti vyčíslili, že keby všetci, ktorí majú platiť dane, dane platili, tak by sa ich poplatok u nich znížil o 20%, u Francúzov o 30% a u Talianov až o 40%. Koľko by to činili u nás? A vieme, že je to tiež vec svedomia.
A čo naša povinnosť voči Bohu? Na koľko percent plníme svoje povinnosti voči svojej duši? Stačí, keď si spočítame, koľko minút venujeme duši za deň a koľko hodín do týždňa. a či je duša menej ako telo? A to najmä vtedy, keď veríme, že smrťou sa život nekončí. Zbaviť sa prílišnej samolásky, napríklad lenivosti, alebo viac si spomenúť na stretnutie s Bohom, prinesie viac radosti a spokojnosti, ako si v tejto chvíli myslíme.
Muž po nehode, keď ležal v nemocnici, mal mnoho času premýšľať. Bol sám na seba nahnevaný, že nedal pozor a nepospal si, keď bol unavený, a tak za volantom zaspal.
Ale viac nie,. Ďalej premýšľal len o tom, ako dobehnúť podnikanie, ako viac a rýchlejšie získať nové peniaze. Nerozmýšľal, že pre túto už vášeň zanedbáva rodinu, že svojou „šikovnosťou" zamlčiava dane a už vôbec nemá čas na dušu. Po troch mesiacoch sa vrátil domov. Hneď začal uskutočňovať svoje plány. Čo na tom, že je práceneschopný. Po mesiaci sa lekár dlho díva na výsledky. Dnes už tretí mesiac leží na nemocničnom oddelení – onkológii. Znova premýšľa. Už nie čo podnikne, aby niekoho dobehol, zbohatol a niečo dokázal. Premýšľa nad rodinou a dušou. Vie, že pred ním je čoskoro koniec života. A on bol tak skúpy k Bohu i cisárovi.
Pre nás nie je ešte neskoro. Je však najvyšší čas zastaviť sa. Je správne, že sa rozhodujeme splniť v praxi Ježišove slová. Nechcem, aby Ježišove slová o pokrytcoch sa vzťahovali aj na mňa. Je jeseň. Aj táto skutočnosť ma na to upozorňuje. Všetko má svoj čas.
Príkladom nám sú aj svätci týchto dní.
Svätá Hedviga má sedem detí, dobrého manžela a na svoju dobu skvelé spoločenské postavenie. Stráca všetko. Nestratí však Boha. Vždy sa snažila dať Bohu i cisárovi, čo im patrilo.
Svätá Margita Mária Alacoque za svoju vernosť voči svojím povinnostiam k Bohu i cisárovi nám zanechala nádherné prisľúbenia Božského Srdca Ježišovho, ktoré sa jej zjavilo a prisľúbilo mnohé milostí a požehnania všetkým, ktorí sa vo svojom živote zaslúžia o získanie úcty k Eucharistii a prvým piatkom.
Je čas nielen na prácu, ale aj na zamyslenie sa voči svojim povinnostiam k Bohu i cisárovi. Vďaka, Bože, za memento. Amen.