Meditácia na 18.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Lukáš, evanjelista | Lk 10,1-9
Učebnica viery a mravov
Psychológ prišiel do triedy. Chcel sa o niečom presvedčiť. Nič iné neprikázal žiakom, len aby si vybrali z tašiek všetky knihy a zošity a rozložili ich po lavici. Prešiel sa po triede, pozrel si tieto školské pomôcky a mal celkom uspokojivý pohľad a názor na túto triedu.
Aj v našich rodinách sa stačí len opýtať: - Ukážte mi Sväté písmo. – A podľa toho, odkiaľ tú knihu vytiahneme, kde je položená, v akom je stave, či je zaprášená, či je niekde zastrčená, alebo či ju vôbec máme, ľahko by sme si vedeli urobiť mienku o našom vzťahu k Bohu. Sväté písmo je Kniha kníh, v ktorej sa dozvedáme o tom, čo veriť a ako žiť. A tak každého z nás Sväté písmo pozýva nasledovať Ježiša.
V našej dobe sa vzťahujú na nás slová evanjelistu Lukáša, ktorý o účinkovaní Pána Ježiša napísal aj tieto slová: „Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť"(Lk 10,1).
Ježiš sa rozhodol spasiť všetkých ľudí. Vo svojej múdrosti to zariadil tak, že učil len tri roky, vybral si len Dvanástich, aj to obyčajných rybárov a okrem nich iných sedemdesiatich dvoch učeníkov. Toto bol začiatok. Keď to prirovnávame k podobenstvu o horčičnom zrniečku (por. Mt 13,31; Mk 4,31; Lk 13,19), tak dnešná Cirkev je ten košatý strom, ktorý vyrástol z tak malého zrniečka. Tí Dvanásti a sedemdesiati dvaja splnili poslanie, ktoré im zveril Ježiš: „Iďte a učte" (Mt 28,19).
Tieto slová sú programom apoštolskej činnosti, ktoré dnešní sedemdesiati dvaja majú splniť. To číslo dnes – to sme my. Nám dnes na pleciach spočíva povinnosť zaniesť Krista tam, kde ho ešte nepoznajú, kde sa podľa neho ešte v živote neriadia. Nám však sú adresované aj slová svätého Augustína: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. Je to jasná reč. Sväté písmo je kniha, z ktorej Cirkev nielen čerpá pre všetky obrady, sviatosti a sväteniny náplň, ale aj pre súkromný život každého z nás. Sväté písmo sa má stať zdrojom posily, povzbudenia a oduševnenia na ceste do večnosti. Vo Svätom písme nachádzame poučenie a pravdy potrebné k usmerneniu svojho životného snaženia. Preto dnes, na sviatok evanjelistu Lukáša, keď nás sám upozorňuje počtom sedemdesiatich dvoch na naše poslanie, čaká aj nás odpoveď, ktorá nech sa zhoduje u nás s vôľou Ježiša.
Nepochybujeme, že keď čítame Sväté písmo, že počúvame samého Boha. Boh hovoril ústami prorokov, ústami svojho Syna a dnes hovorí nielen ústami Cirkvi, ale aj cez čítaný text Svätého písma. Dnes si uvedomujeme aktuálnosť slov, ktorými Lukáš začal písať svoju prvú knihu Svätého písma, evanjelium: „Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili" (Lk 1,3-4).
Lukáš nebol apoštol. Nepatril do zboru Dvanástich. Tradícia ho stotožňuje s Kleopasovým spoločníkom, ktorí na ceste do Emauz vo svojom spolupútnikovi, pri lámaní chleba, spoznali Ježiša. Lukáš bol sprievodcom apoštola Pavla. Bol na svoju dobu vzdelaný. Bol lekárom. Dnes je považovaný za patróna lekárov a zdravotných pracovníkov. Jeho evanjelium prezrádza, že mal veľmi blízko k Panne Márii. Okrem toho mal cit a vzťah k umeniu. Pripisuje sa mu, že namaľoval obraz Panny Márie.
Lukášovo evanjelium je pre nás dôležité pre naše posvätenie. Je dobre, že prijímame jeho slová ako pomôcku na ceste duchovného rastu.
Skúsený človek rýchlo zistí, akí sme kresťania. Stačia mu na to naše slová, gestá a skutky. Amen.