Meditácia na 21.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Hilarion; Uršuľa, mučenica | Lk 12,49-53
Vypočujte si odpovede na vaše otázky od P. Ľubomíra Stančeka
Na slovíčko, vychovávatelia
Na autobusovej zastávke v skupine čakajúcich stojí matka so svojím asi 4-ročným synom. Chlapec sa pošmykol a padol. Matka udrie dieťa po hlavičke, na čo jej vyplazil jazyk. Viacerí pokrútili nad tým hlavou. Veľký rozruch spôsobila udalosť na dedine, keď pristihli kradnúť učiteľku, ktorá na to nebola odkázaná. Pán kaplán havaroval. Rýchlo ho odtiahli, pretože sa farníci hanbili, lebo pán kaplán mal v sebe viac alkoholu.
Máme však oveľa viac matiek, ktoré neudrú, ale najprv sa pokojnou cestou snažia vyriešiť problém a dieťa cíti lásku. Väčšina učiteľov svojím príkladom učí žiakov aj mimo školy. A len zriedkavo kňaz dá pohoršenie. Je však na každom z nás, aby sme si uvedomili, že od nás berú dobro a zlo mladší aj starší v našom okolí. Povzbuďme sa ku konaniu dobra.
Ježiš nás chce zapáliť ohňom lásky a čo si praje? Sám to hovorí: „Len aby už vzplanul!" (Lk 12,49).
Správanie Ježiša prekvapuje aspoň tak ako jeho slová. Vidíme, že sa plnia slová príslovia: „Slová hýbu, ale príklady priťahujú". Ježiš znepokojil ľudské svedomie. Človek, ktorý túži po šťastí, siahne po Evanjeliu a spoznáva cestu k pravému šťastiu. Hoci mnohí sa správajú k jeho slovám chladno a nevšímavo, iní v nich nachádzajú oduševnenie impulz, oslovenie ku zmene života a k opravdivému nasledovaniu Krista. Ježiš žije v spojení s Otcom. Chce len to, čo chce Otec. Vždy, keď sa rozhoduje ako človek, dáva nám najavo svojou modlitbou, ktorá trvá často celú noc, že plní vôľu svojho Otca. Na Ježišovi vidieť zápal ohňa lásky, keď už učí ako dvanásťročný v chráme. Keď horlí za dom Boží s korbáčom v ruke. Keď karhá farizejov a apoštolov, berie do rúk deti, aby ich žehnal. Pri Poslednej večeri, keď zradca už odišiel, oslavuje svojho Otca v nádhernej veľkňazskej modlitbe. A tento oheň lásky si právom žiada aj od nás. Emauzskí učeníci vtedy, keď spoznali Ježiša, povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" (Lk 24,32). Keď sa pri Ježišovi cítime príjemne po prijatí sviatostí, po dobrom rozhovore s Bohom v modlitbe, po dobrom skutku lásky, či nie je dobré si spomenúť na poučenie od samého Ježiša? On nás sám chce strhnúť svojím príkladom.
A nielen Ježiš. Sú to aj svätí, ktorí dnes už prijímajú od Ježiša odmenu. Žili tak, ako žijeme aj my.
Svätý Hilarion na štúdiách v Alexandrii spoznáva oheň Ježišovho Evanjelia. Čo robí? Predá a rozdá chudobným svoj majetok. Odchádza do púšte, do samoty a neďaleko Betlehema žije ako pustovník. Za svoju svätosť života dostáva od Boha odmenu. Jeho rukami sa dejú zázraky. On však odchádza inde, keď mu ľudia chcú preukázať úctu, vďaku a pozornosť. Robí to zo skromnosti. Mení svoj pobyt. Najprv je to Egypt, potom Sicília a zomiera na Cypre. Jeho život mnohí prirovnali ku horiacej vatre. Rozdával teplo, svetlo a čím viac dával, tým viac mu Boh žehnal.
Svätá Uršuľa, opradená množstvom legiend, dnes dáva svetu jasnejší pohľad. Archeológia a vykopávky v Kolíne nad Rýnom dokumentujú, že jej život poznačil dobu, v ktorej žila. Zomrie spolu so svojím snúbencom, ktorý nadchnutý jej príkladom pripravil sa na krst. Atila dá popraviť nielen Uršuľu, jej snúbenca, ale všetky s ňou symptizujúce dievčatá. O nej povedali mnohí súčasníci, že svojím príkladom im ukázala cestu k Bohu.
Náš príklad otvára srdcia Bohu. Náš príklad vychováva k láske. Povedzme teraz Ježišovi, že nechceme dopadnúť tak, ako matka na autobusovej zastávke. Láska je sila. Amen.