Meditácia na 23.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján Kapistránsky | Mt 22,34-40
Potreba hovoriť o najväčšom príkaze
Sadnime si k večerným aktualitám. Niet spravodajstva, kde by sa nehovorilo o vojne, atentátoch, útokoch na verejných činiteľov a násilí. Zoberme do rúk noviny a časopisy. Okrem spomínaných tokoch sa v nich objavujú ďalšie ťažkosti, ako je pornografia, násilie, drogy. Nepatríme medzi tých, ktorí trpia pre ohováranie, osočovanie, závisť alebo lakomosť od iných? Aké sú medziľudské vzťahy v škole, na pracovisku a tiež i vo vlastnej rodine? Je sa čo čudovať, keď sa dnes hovorí, že naša spoločnosť je chorá? Nie! A keď cítime, že sa to týka každého z nás, tak slová Pána Ježiša o najväčšom príkaze sú stále aktuálne.
Ježiš odpovedá farizejovi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci" (Mt 22,37-40).
Láska vždy mala najviac protivníkov. O Ježišovi apoštol Ján napísal: „Boh lje láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život... keď nás Boh tak miluje, ajkl my sme povinní milovasť jeden druhého" (1 Jn 4,8-11). Ján je nielen učeník Ježiša, kde spoznal veľkosť Ježišovej lásky, ale je tiež Žid. Každý Žid a tým viac farizeji poznali Zákon.
V Knihe Deuteronómium dostal národ príkaz: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou" (Dt 6,4-5). To je jasný príkaz, že človek nemôže deliť svoju lásku medzi viacerých bohov, alebo medzi Boha a ostatné stvorenia.
Každý Žid dostal aj druhý príkaz: „Nekradnite, neluhajte a neklamte jeden druhého! Neprisahajte falošne... Neutláčaj a neokrádaj... Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky... Na súde sa nedopúšťaj krivdy... Neroznášaj osočovania... Nečíhaj na život... Nenos nenávisť vo svojom srdci... Nepomsti sa neprechovávaj hnev... ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!" (Lv 19,11-18).
Jasné a zrozumiteľné slová Boha pre svoj ľud. A aká bola skutočnosť, keď Ježiš je popýtaný dať odpoveď na túto tému? Bola to v skutočnosti skúška Ježiša, ktorej ho podrobili farizeji, či sa vie orientovať v rabínskej kazuistike, to znamená, či pozná prikázania.
Odpoveď nebola tak jednoduchá, ako by sa teraz zdalo. Židia v tom čase boli viazaní 613 normami, z ktorých bolo 365 zákazov a 248 príkazov. Zachovať ich, poznať tieto zákazy ak príkazy nebolo teda nič ľahké. A Ježiš cituje už spomínané dve prikázania a urobí revolučný čin. Spojí tieto dva príkazy, keď na prvé miesto položí príkaz lásky k Bohu. Tak dva príkazy, ktoré boli v talmude, v židovských knihách od seba ďaleko vzdialené, spojí. A tak sa plnia aj iné vážne Ježišove slová: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní" (Mt 5,17-18).
Má niekto z nás námietky proti týmto Ježišovým slovám? Ich význam je tak dnes, ako bude aj zajtra aktuálny. Preto je správne sa k nim vracať. Ak si myslíme, že dnes sa veľa rozpráva o láske a málo sa žije, nie je to chyba Boha, ale naša. O prvých kresťanoch si pohania hovorili: Pozrite, ako sa milujú! Prečo si to dnes o nás nehovoria?
Zaiste dnes vieme o Kristovi viac, ako vedeli oni. Nikto nám vieru nezakazuje, nemusíme pre vieru v Boha zomierať a máme veci, o ktorých sa prvým kresťanom neprisnilo, ak predsa cítime veľký nedostatok lásky. Často tá láska chýba aj tam, kde by už nemala chýbať – v najužších zväzkoch a priateľstvách medzi susedmi. Láska sa dostala do odpadového koša ako nepotrebná vec, ktorá doslúžila a ktorú nahradili sme niečím novým. Čo to je? Veľa vlastníme, vieme, chceme, poznáme, ale čo je to oproti láske? Dá sa vymeniť kus nábytku, robia sa už operácie srdca, dá sa kúpiť modernejší sporák, auto... Ale láska sa nedá ničím nahradiť. Ľudia sa rozvádzajú, susedia sa hnevajú, súrodenci sa súdia, kolegovia si závidia, nenarodené deti sa zabíjajú, národ národu upiera slobodu...
A tomuto hovoríme láska?! Toto máme zanechať budúcim generáciám ako svoje dielo? Všetci chceme kdesi vo vnútri povedať a zvolať: nie! A zároveň cítime množstvo prekážok. Vidíme seba, svoj egoizmus, svoju výplatnú pásku, svoj diel, svoje pohodlie, svoj život... A zabudli sme, že Ježiš, ktorý nám ukázal pravú lásku, že sa správal celkom ináč. Zabudol na seba. Prijal pôst v jasliach a žil v tichu Nazareta. Jeho rodičia a apoštoli boli jednoduchí ľudia. A nakoniec pre lásku dovolil, aby ho zabili.
Slúžil, a tak miloval.
Odpúšťal, a tak miloval.
Učil, a tak miloval.
Žil, a tak miloval.
Zomrel, a tak nám dokázal lásku.
Čo viac by sme ešte od neho chceli?
A čo chce Ježiš od nás? Počuli sme to pred týždňom z jeho úst: „Dajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21). Príslovie hovorí: „Čo chceš, aby ľudia robili tebe, rob aj ty im". Ak dnes svet potrebuje niečo, tak je to láska. Vieme budovať úžasné stavby, dokážeme riadiť lety do vesmíru, dobýjame hlbiny zeme, ale nevieme milovať.
Čo to prináša? Priatelia nechápali, nerozumeli a čudovali sa, čo sa deje, keď ich priateľ – vzor čestného života začal sa opíjať. A príčina? Manželka si našla známosť, priateľa. On nevie ako ďalej. Šli za ňou. Nedala si povedať. Šli za jej priateľom, ten ich vysmial. Traja z nich sa začali modliť. Smiešne? Nie! Nerozišli sa. Choroba dieťaťa ich spojila a dnes sú šťastní. Ona má životnú lekciu. Priatelia, dôkaz o sile modlitby.
Po smrti otca pri dedičskom konaní sa súrodenci rozišli v hneve. Viete si predstaviť bolesť matky? Najprv im vysvetľuje, napomína a povzbudzuje. Nič nezaberá. Chodia ku nej i naďalej, ale vždy tak, aby sa nestretli. Matka sa modlí. Smiešne? Nie! Predá všetko a cez advokáta pozve všetkých na notariát. Tam každému odovzdá presnú časť po otcovi i sebe. Odchádza do domu dôchodcov. Výčitky vnukov a vnučiek, ktorí boli už dospelí, stali sa pre súrodencov bolesťou. Jeden z nich povedal otcovi: - Otec, mám ťa rád, ale to, čo si ty urobil babičke, ja ti neurobím. Ja ťa doopatrujem. – Zvíťazila láska vnukov a vnučiek nad tvrdosťou sŕdc, nad neláskou ich rodičov. Zmierili svojich rodičov.
Susedia sa rozišli. Prečo? Pre starý plot. Koľkokrát sa cez tento plot pozdravili, porozprávali a potešili! A dnes sa nielen obchádzajú a vyhýbajú, ale dokonca si presadli v kostole, pretože im prekáža výzva kňaza: Dajte si znak pokoja. Nepomohli povzbudenia žien, ktoré boli iného zmýšľania a dohováranie detí. Až sa raz ženy dohodli spolu s deťmi, keď susedia-otcovia neboli doma, postavili nový plot. Aké je to krásne, keď ráno môže sused odpovedať susedovi: - Pán Boh daj! – keď ho sused pozdravil: - Pán Boh ti daj, sused, dobré ráno!
A čo povieme ako odpoveď na Ježišove slová z evanjelia dnes my, tu prítomní? Napríklad takto: Ježišu, daj nám silnú vieru, pevnú nádej a neochvejnú lásku, aby sme príkaz lásky uskutočňovali vždy vo svojom živote. Nielen dnes, tu v chráme, ale aj všade tam, kde nás pošleš a tiež aj vtedy, keď to bude ťažké.
Svätý Ján Kapistránsky pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku. Po skončení štúdia na univerzite v Perugie, kde študoval rímske a cirkevné právo, stal sa sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. Keď má Ján 30 rokov, dochádza u neho k veľkej životnej zmene. So súhlasom manželky vstúpi do františkánskej rehole. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali množstvo úloh, ktoré plnil s láskou. Zakladal nové kláštory prísnejších františkánov, zmieroval znepriatelené mestá, ľudí a iné. Pri napadnutí strednej Európy Turkami pápež Kalixt III. zorganizoval kresťanské vojsko. Na čele tohto vojska stál z poverenia pápeža aj Ján Kapistránsky. Staral sa o duchovnosť kresťanského vojska.
Plnenie najväčšieho príkazu Pána Ježiša pre obidvoch svätcov, hoci žili v rôznom prostredí a období, bol aktuálny. Splnenie tohto príkazu im vynieslo titul „svätý" a večnú odmenu v Božom kráľovstve.
Keď budeme počuť v aktualitách o hriechu proti láske, odprosujme Boha. Keď budeme čítať o útokoch proti láske, hovorme o láske. Keď bude ohrozená láska v našom živote, premôžme nenávisť, nech sa objaví v akejkoľvek podobe.
Áno, dnes sa chceme všetci oduševniť za lásku. Amen.