Meditácia na 24.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Anton Márie Claret, biskup | Lk 12, 49-53
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."
Buďme nositeľmi Kristovho pokoja, uprostred nepokoja vo svete
Denne sa v televízii i vo výkladoch stretávame s rôznymi reklamami, ktoré nám predstavujú sladkosti, nápoje, či oblečenie, bez ktorého podľa reklamy nemôžeme ostať ani chvíľu, a všade kde danú čokoládu, či oblečenie máme so sobou vraj `nie sme sami`. Až nám to vyráža dych, čo dnešný svet reklám vymyslí. Počuli sme slová, ktoré Ježiš adresuje svojim učeníkom a možno i iným, ktorí sedeli okolo neho a asi im svojimi slovami vyrazil dych: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie" (Lk 12,51).
Evanjelium je akýmsi vygradovaním Ježišových slov o bdení a pripravenosti, ktoré sme počúvali od pondelka v jednotlivých úsekoch Evanjelia podľa Lukáša. Ježišove slová o ohni a krste nás majú zamerať k vyvrcholeniu Ježišovho pozemského života, k hodine jeho sebadarovania sa Otcovi, ale i nám. Celý Ježišov život uprostred vyvoleného národa pôsobí ako katastrofa, ako oheň, meč, ktorý rozdeľuje ľudí na tých, ktorí chcú byť s ním a tých, ktorí sú proti nemu. Ježišovo poslanie je `hodiť na zem oheň`, či iskru pre rozhorenie Božieho kráľovstva a výzvy k pokániu. A Ježiš dnes vyjadruje túto túžbu naplniť poslanie dané od Otca. Vie však, že ho to bude stáť život. Ježiš poukazuje na to, že jeho príchod vyvolal konflikty. On chce počuť od ľudí odpoveď vychádzajúcu zo srdca.
Mnohí z tých, ktorí doteraz žili pokojne a rozhodnú sa nasledovať Krista, budú musieť ísť niekedy až proti tým, ktorí ho odmietajú. Ježiš nás chce celých, žiada všetko. Tak i ten, kto ho nasleduje, môže prísť o všetko, aj o svoj život. Odpovedať na toto volanie si vyžaduje opustiť všetko, čo by nás ťažilo a prijať len Ježiša. Židia očakávali veľkého vodcu, ktorý ich bude viesť a nastolí pokoj. A Ježiš skutočne tento pokoj prináša, ale len tí, ktorí ho prijímajú, ho dostanú. Keď hovorí o rozdelení, má na mysli nepokoj na zemi, ktorý je spôsobený tým, že ju navštívil nn sám. Pokoj, ktorý s ním prišiel na svet, sa stal nepokojom a rozdelením pre tých, čo ho odmietajú.
Ježišove veľké nároky i v nás môžu často vyvolať nepokoj, akúsi vzburu a nevôľu pridať sa na jeho stranu. Dnes nás Ježiš pozýva k veľkému kroku v živote. Riskovať i odsúdenie mnohých ľudí, ktorým Kristovo posolstvo pokoja dnes píli uši, pretože tento pokoj si vyžaduje i tvrdo na sebe pracovať. Tvrdo pracovať na svojich chybách, slabostiach. Chce od nás, aby sme sa dokázali postaviť na stranu pravdy, ktorú hlása evanjelium, i keby nás všetci okolo považovali za bláznov. Dnešnou výzvou je: nájsť záľubu v Pánovom zákone a nedať sa strhnúť nepokojom sveta. Potom budú o nás platiť slová žalmistu: „Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne, darí sa mu všetko, čo podniká" (Ž 1). V Jánovom evanjeliu je napísaná veľká pravda: „Toto všetko Vám budú robiť pre moje meno." Nie je ľahké trpieť pre Kristovo meno. Vyžaduje si to od nás veľa síl. O Kristov pokoj bojujme každý deň zo všetkých síl.
V blahej pamäti pápež Ján Pavol II. vždy pripomínal jediné: „Nebojte sa!" I keby sme mali byť jediní, ktorí sú na strane Krista, nedajme si zobrať pokoj, ktorý svet tak ľahkovážne odmieta a ani nikdy nemôže dať. Spolu s apoštolom Pavlom volajme: „Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom" (Flp 3,8-9).
Dnešným svätým je Anton Mária Claret. Narodil sa v mestečku Sallent neďaleko Barcelony v Španielsku. Chcel byť misionárom, ale iba zdravotné problémy mu zabránili ísť na misie. Stal sa ľudovým misionárom. Pri stretnutiach s ľuďmi zistil, že mnohé nedostatky v zmýšľaní a v živote veriacich pochádzajú z náboženskej nevedomosti, a to sa snažil odstrániť. Ako arcibiskup vyvíjal v svojom arcibiskupstve Santiago de Cuba veľkú charitatívnu a mravno-sociálnu činnosť. No nie všetci mali porozumenie pre túto činnosť. I napriek všetkému, zachoval si svoj pokoj. Po odvolaní z Kuby prichádza do Španielska, kde sa stáva spovedníkom kráľovnej. V roku 1870 ochorel a v tom istom roku aj zomiera v kláštore vo Fontfroide v južnom Francúzsku.
Prosme o Kristov pokoj. Nedajme sa vtiahnuť do nepokoja, do ktorého vábi dnešný svet. Od nás sa očakáva, aby sme boli `reklamou Kristovho pokoja` na každom mieste a čase. Začnime práve dnes a tak naplňme i prosbu Krista - `bdejte každý deň`. Amen.