Meditácia na 26.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Evarist, pápež a mučeník; blahoslavený Tadeáš Machar | Lk 13,18-21
Prejavujme úctou svojim biskupom
Pod slovom biskup si najčastejšie vieme predstaviť cirkevného hodnostára, ktorý prichádza do farnosti na slávnosti, ako je birmovka alebo nejaké svätenie, alebo požehnanie. Snáď si biskupa vieme ešte predstaviť s mitrou na hlave a s biskupskou berlou v ruke. biskup je však kňaz, ktorý je Cirkvou vybraný a poverený riadiť a spravovať určité územie. Z toho mu vyplývajú vážne povinnosti. Biskup v diecéze nesie zodpovednosť za duchovný i hmotný život veriacich. Jeho právomoci podliehajú všetci kňazi a rehoľníci, okrem vyňatých cirkevným právom. Biskupovi určuje cirkevný zákon farnosti navštevovať a pri tej príležitosti sa aj osobne stretnúť s veriacimi. Je predsa otcom diecézy. Má väčšie právomoci, ako má iný kňaz, ktoré dostal prijatím svätenia na biskupa.
Všetci biskupi sveta tvoria spoločenstvo ako apoštoli spolu s Petrovým nástupcom, pápežom, rímskym biskupom. Všetci biskupi raz za päť rokov majú povinnosť podať pápežovi reláciu o stave a dianí v ich diecéze. Mnohí si myslia, že postavenia biskupa je len príjemná vec, ako sú slávnosti. Mýlili by sa, ak by takto zmýšľali.
Koľko starostí má biskup, keď je nedostatok kňazov. Prichádzajú prosiť z farnosti, kde nemajú kňaza. Iní zas sú nespokojní s kňazom, ktorého majú vo farnosti. Biskup háji záujmy Cirkvi pred svetskými úradmi, a to nie je príjemné a ľahké. Biskup musí bdieť nad zachovávaním a plnení náboženských zákonov a predpisov. Dáva veriacim dišpenzy – povolenia, keď sa dostali do ťažkostí a nemôžu bez nich prijímať sviatosti a aktívne sa zapájať do života farnosti. Biskup vysluhuje sviatosti ako iný kňaz a ešte sviatosť kňazstva a birmovania. Má ako správca diecézy právo na žehnanie nových kostolov, liturgického zariadenia, zvonov, organov a podobne.
Prečo si toto všetko spomíname?
Aj biskupa máme zahŕňať do svojich modlitieb, a tak mu preukazovať svoju úctu, pretože zodpovedá pred Bohom aj za našu spásu. Upozorňuje nás na to evanjelium v podobenstvách o horčičnom zrnku a kvase.
Biskupov je málo, veď aj apoštolov si Ježiš vyvolil len dvanástich. Ich činnosť je prirovnaná k zrniečku horčice a kvasu. Biskup v spolupráci s kňazmi diecézy dáva obraz košatého stromu či prekvaseného cesta.
Je namieste si uvedomiť potrebu modlitby za biskupov. Zdravé zrno a účinný kvas sú zárukou, že strom bude košatý a cesto sa prekvasí. Biskup je tiež len človek. Modlitba je pre dobrého biskupa viac ako akákoľvek iná pozornosť. Keď biskup prijíma kvety, ktoré sú prejavom našej úcty a lásky, často pripomína, že nás prosí o modlitbu. Veríme v silu modlitby. A tak naša modlitba aj za otcov biskupov je prejavom našej viery.
História cirkvi nás učí, že svätí biskupi dali vzor svätosti mnohým svojim kňazom i veriacim. Svätosť biskupa hlboko pôsobila na dobu a prostredie, kde žil a plnil svoju úlohu. Presviedčajú nás o tom aj dnešní svätí.
Svätý Evarist bol podľa svedectva svätého Ireneja a prvokresťanského historika Euzébia štvrtým nástupcom sv. Petra. Pochádza z Betlehema a bol gréckej národnosti. Rozdelil Rím na farnosti a zaviedol ako prvý, aby manželský zväzok vždy požehnával kňaz. Bol pápež disciplíny, pevnej organizácie a dbal o čistotu viery.
Svätý Tadeáš Machar bol pôvodom Ír. Nemal ani tridsať rokov a stal sa biskupom v diecéze Ross. Je to stredovek a on aj pre svoje chyby, ale najmä pre žiarlivosť, je vystavený mnohým útokom. Po dobrom zvážení zrieka sa biskupstva a svoj život ukončí nepoznaný v kláštore.
Pomodlíme sa jeden Zdravas´za biskupa. Amen.