Meditácia na 28.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Šimon a Júda, apoštoli | Lk 6,12-19
Neprehliadnite NOVINKY a VIANOČNÚ SÚŤAŽ
Ježiš s nami počíta
Tí, ktorí sa výzorom tváre a postavou podobajú na nejakého slávneho človeka, filmovú hviezdu, športovca, herca alebo politika, často sa chcú im podobať aj spôsobom života, vystupovaním, rečou, oblečením a podobne.
V životopise Alexandra Veľkého sa píše, že mal obyčajného vojaka, ktorý mal to isté meno, ale nesprával sa čestne. Pri istej príležitosti ho cisár oslovil: - Priateľu, buď si zmeníte meno, alebo zmeníte svoje správanie, lebo nedovolím, aby ste potupovali aj moje meno. –
Sme kresťania. To znamená, že máme nasledovať Krista. Ježiš s nami počíta. A práve preto si dnes chceme pripomenúť; čo robíme preto, aby z nás mal Ježiš radosť?
Slová Pána Ježiša: „Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi" (Lk 6,13).
Ježiš je Boží Syn. Postava muža, ktorou sa stal podobný iným mužom, je nám oslovením. Chcel nám byť vo všetkom vzorom a príkladom okrem hriechu. Narodil sa ako človek. Dokonca si volí to najchudobnejšie miesto pre príchod na svet. To preto, aby nikto raz nemohol povedať: Ja som bol na tom horšie ako ty, Ježiš. Žil ako iný chlapec a muž. Dokonca tento jeho postoj zvádzal rodákov, že hovorili: „Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?" A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome" (Mt 13,55-57). A Ježišova smrť je rovnako v mnohom výrečná. Zomrel v ťažkých mukách. Vyvolil si tú najpotupnejšiu smrť vo svojej dobe, smrť zločincov a otrokov. Tak dáva aj tým najposlednejším v ľudskej rodine nádej, ako to dokumentuje aj udalosť, keď zločincovi na kríži povedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji" (Lk 23,43). Tento Ježiš si nevyberie za učeníkov múdrych svojej doby. Volí si jednoduchých ľudí, rybárov. Tak dostáva každý človek oslovenie. Ježišovi ani tu nikto nemôže vyčítať, že volá len vyvolených. Ježiš volá však všetkých, ktorí sú ochotní ísť za ním.
Známa pieseň sa prihovára v modernom rytme mladým slovami: Pán zastavil sa na brehu, a hľadá aj dnes ochotné ruky, srdce, ktorí by mu aj dnes povedali svoje uvážené a slobodné „áno". Toto oslovenie sa nevzťahuje len na povolanie kňaza, rehoľnej sestry alebo rehoľného brata. Ježiš počíta s každým. Potrebuje ochotné srdce vo všetkých sférach života. Pozvanie je rovnako aktuálne dnes, ako aj vtedy na brehu Tiberiadského jazera.
V zozname Dvanástich sú mená aj blízkych príbuzných Pána Ježiša. Nik z nás nepochybuje, že keď v evanjeliu čítame „o bratoch a sestrách" Pána Ježiša, že sa jedná o vzdialených príbuzných, a nie o synoch či dcérach Panny Márie. Ježiš bol nielen prvorodený, ale aj jediný syn Márie. A Jozef nebol otec Ježiša, ale iba pestún. A tak dnes si to môžeme dokumentovať na Júdovi, prímením Tadeáš.
Júda a jeho brat Jakub Mladší boli Pánu Ježišovi príbuzní. Ich matka bola sesternicou Panny Márie a ich otec sa volal Alfej (por. Jn 19,25). OPán Ježiš si ich povolal do zboru nie z titulu príbuzenstva, ale pre ich priamosť sŕdc, ktorou vynikali. Júda bol roľník. Keď Júda bol ešte nezrelý, prejavil svoju netrpezlivosť slovami: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám a nie svetu?" (Jn 14,22). Podľa tradície sa Júda Tadeáš veľmi podobal na Pána Ježiša.
Nie sme pokrvní, a predsa sme tiež bratia a sestry Pána Ježiša. Sám si to tak prial: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka" (Mt 12,50). Zaväzuje nás k tomu náš krst. Dnes vedome a dobrovoľne sa k tomu hlásime.
Ježišu, chceme ti byť podobní. Zriekame sa hriechu. Amen.