Meditácia na 29.10.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Narcis; Zenobius, mučeník | Lk 13,31-35
Neprehliadnite NOVINKY a VIANOČNÚ SÚŤAŽ
Kresťan je človek na svojom mieste
Pán Ježiš povedal: „ale vaša reč nech je „áno-áno", „nie-nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého." Tieto slová sú v praktickom živote veľmi ťažké. Kto ich však za každej situácie vie splniť, vieme povedať, že to je pravý kresťan. Pokrytec ľahko povie „áno" a vie, že to bude „nie". Ak pokrytec povie „nie", vedzme, že túži, chce, a aj urobí opak. Taký kresťan nerobí česť Kristovi a na takého sa nemôžu vzťahovať slová:
„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom" (Lk 13,35).
Ježiš mal mnoho nepriateľov. V detstve mu na život siahal Herodes (por. Mt 2,13). Keď sa stal uznávaným učiteľom, po príhovore v ich Nazarete, keď v synagóge vyhlásil, že na ňom sa už splnili slová proroka Izaiáša: „Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť" (Lk 4,29). A aký postoj mali vodcovia národa k Ježišovi? „Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu" (Lk 22,2). Medzi týchto patrili aj farizeji, ktorí Ježišovi radili, aby sa vzdialil z Jeruzalema, lebo Herodes chce ho dať zabiť. Ježiš je však Boh. Viackrát predpovedá apoštolom svoju smrť, že bude vydaný do rúk pohanov (por. Mt 20,19; Mk 10,33; Lk 18,32). Vie, akú úlohu zohrá pri jeho smrti Herodes. Ježiš sa však nebojí. On plní vôľu svojho Otca. Bolí ho a vyjadrí to aj slovami: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste" (Lk 13,34). Ježiš zaplače nad Jeruzalemom, ale neutečie.
Ježiš dáva svojim stúpencom – kresťanom až do konca čias príklad vytrvalosti v konaní dobra. Tieto slová sa stávajú vzpruhou v tých najťažších chvíľach. Preto aj vtedy, keď sa jedná o to najcennejšie, život tu na zemi, kresťan vie, že je v rukách Božích. Aj keď prirodzený život stratí, vie, že Boh o všetkom vie, a nezúfa si. Aj vtedy sa plnia slová, ktoré sa v evanjeliu vzťahujú na Pána Ježiša, ale v ťažkých chvíľach aj na poslov Ježiša: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom" (Lk 13,35). Vtedy, keď kresťan verne plní Ježišove slová, stáva sa požehnaním pre spoločnosť, pre svet. Kto verne plní príkazy, ktoré dáva Ježiš, ten sa stáva požehnaním pre spoločnosť a svet. Kresťan na svojom mieste, tak by sme vtedy mohli povedať. Áno, byť s Kristom v dobrom je krásne, ale byť s Kristom aj vtedy, keď to vyžaduje obetu, stáva sa to osožné pre samého kresťana a tiež jeho príklad aj pre iných. A na toto nás dnes Ježiš chce upozorniť.
Uvedomujeme si to, a podľa vzoru dnešných svätcov sme rozhodnutí sami tieto slová naplniť v živote.
Svätý Zenobius, keď podstupoval mučenie pre svoje presvedčenie, dostáva skvelé ponuky. Nesľubujú mu len život, ale tiež kariéru. Nič z tých rečí, ktoré počúva, nezaberá. Prečo? Zenobius má zážitok vo svojom živote zo stretnutia s Ježišom. Nenazdávajme sa, že videl Pána Ježiša. Nie! On Ježiša ani nepočul, pretože žije v treťom storočí a tiež nemal videnie. On má zážitok vo svojom srdci z modlitby a z rozhovoru s Ježišom. Modlitba sa mu stala čímsi nenahraditeľným. On sa preto teší, že keď má taký úžasne krásny pocit pokoja a radosti po modlitbe, že iste niečo oveľa viac bude prežívať vo večnosti. A má pravdu. Veď to prisľúbil sám Ježiš.
A na toto sa tešíme aj my. Každým dňom, hodinou a minútou sa blížime k stretnutiu s Ježišom. Je správne, že sa tešíme. Nebojíme sa smrti. Nereptáme, keď cítime svoj kríž v oslabnutom tele, hlásiacej sa chorobe.
Svätý Narcis sa správal podobne. Satan nemohol zniesť jeho túžbu po Bohu, ktorá sa uskutočňovala v plnení svojich povinností.
Vytrvať v dobrom je ťažko uskutočniteľné. Je to však možné. A my si to dnes berieme pred seba. Amen.