Meditácia na 07.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Bohumír, biskup | Lk 17,1-6
Prosme o posilnenie vo viere
Deti, ktoré nechcú jesť, vedia povedať: Keby stačilo len raz za rok, čo - raz za mesiac sa najesť! Vieme, že to je nemožné. Ba čo viac, doporučuje sa pravidelná strava viackrát za deň. Takýmto deťom sa podobajú aj dospelí, keď sa jedná o stravu duše. Tak ako potrebuje telo pravidelný prísun kalórií a vitamínov, je potrebné venovať pozornosť aj posile duši. Nie je možné len raz za rok, prípadne len raz za mesiac spomenúť si na svoju dušu. Preto platí aj cirkevný príkaz: V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.
O každodennej modlitbe nemáme takýto príkaz. Kresťan si uvedomuje, že má povinnosť aj o každodennú starostlivosť o dušu. Keď viem nasýtiť telo viackrát za deň, doporučuje sa aj viackrát za deň si nájsť čas na krátku modlitbu. Nikde nie je napísané, koľko sa máme modliť ráno, na obed a večer. V praxi kresťanského života sa osvedčilo, že ráno je potrebné venovať čas prosebnej modlitbe. Prosíme o pomoc, ochranu do nového dňa. Na obed je to krátke zastavenie, ktoré nás má posilniť vytrvať v dobrom predsavzatí vo svojom živote. Večerná modlitba má sa niesť v duchu poďakovania za dary a milosti končiaceho dňa. Koľko a čo sa modliť? Porovnajme to k posile tela – jedlu. Starší a tí, ktorí viacej a ťažko pracujú, potrebujú väčší prísun potravy pre telo.
Aj v duchovnom živote by to malo byť podobné. Ten, kto je vystavený väčším útokom hriechu, tiež starší, mal by modlitbe venovať viac času. Vieme, že je zdravý aj pestrý jedálniček. Jednotvárna strava prestáva tešiť i keď splní svoj účel. Tak je to aj s modlitbou. Pravidelná strava pre dušu má byť pestrá. Nie iba základné modlitby „Otčenáš", „Zdravas", „Verím", „Sláva" a podobne. Môžu to byť ďalej desiatok ruženca, litánie, úryvok zo Svätého písma, krížová cesta, modlitby z modlitebníkov, vlastné modlitby, piesne a prípadne kombinácia. Vtedy sa vyhneme monotónnosti, stratí sa bezduchosť a vytvorí sa pestrosť, ktorá priťahuje.
A to nám pripomína dnešné evanjelium, keď apoštoli sa obracajú na Ježiša s prosbou: „Daj nám väčšiu vieru" (Lk 17,5).
Pán Ježiš pripravuje apoštolov na misionársku cestu. Majú priniesť učenie Ježiša svetu. Ježiš vie, čo ich na ceste čaká. Skôr, ako spoznajú ťažkosti, sám ich na ne pripravuje. Hovorí: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!" (Lk 17,1). Apoštoli sú muži, ktorí poznajú život. Ježiš však zdôrazňuje, že ani oni v živote misionára nebudú uchránení od pohoršení. Varuje ich, aby pohoršenia nepochádzali od nich samých. Výstraha o mlynskom kameni sa neskôr plní na apoštolovi Judášovi Iškariotskom. Na Ježišove slová si iste spomenul apoštol Peter, keď apoštol Pavol ho napomína. A tak sa plnia slová: „Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho" (Lk 17,3).
Apoštoli si uvedomili nielen význam svojho poslania, ktorým ich poveruje Ježiš, ale aj ťažkosti, ktoré ich pri plnení čakajú. A to si uvedomujeme aj my, ktorých dnes posiela Ježiš ako misionárov do rodín, farností, na pracoviská...
Povzbudením nám je dnešný svätý - Bohumír (Gottfried). Bol benediktín a mal na starosti chorých. Venoval sa im celým srdcom. Bratia si ho vyvolili za opáta a on sa im stal nie vodcom, ale vzorom služby a dobrým opátom. Vymenovali ho za biskupa v Amiense, kde ako biskup musel aj karhať a napomínať. To však nevedeli zniesť mocní sveta. Keď napomenul, povieme dnešného správcu – ekonóma biskupských majetkov, že surovo sa správal a neposlúchol biskupa, musel ho potrestať. Ekonóm z pomsty podpálil a vydrancoval biskupské majetky i sídlo biskupa, a nešetril ani kostoly. Bohumír sa utiahol do kartuziánskeho kláštora mysliac si, že tak urobí lepšie. Biskupi na sneme boli iného názoru a musel sa vrátiť. Kajal sa za diecézu. Až po smrti spoznali veľkosť a svätosť svojho biskupa.
Modlime sa stále. Nedajme sa znechutiť. Vytrvajme! Amen.