Meditácia na 13.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Stanislav Kostka; Serafín; Roger | Mt 25,14-30
Zodpovednosť za seba
Iste poznáte perličku, ako prišiel jeden lenivý človek po smrti pred nebeskú bránu a silne klopal. Keď mu svätý Peter otvoril, spýtal sa ho, čo si praje. Peter pozerá do svojej knihy a hovorí: - Tvoje meno tu na dnes nemám. Nemôžem ťa pustiť. – Človek sa bráni a ukazuje Petrovi svoje ruky a srdce slovami: - Pozri, sú čisté. – Na čo mu Peter povie: - Áno, sú čisté, ale prázdne. –
Nie anekdotu, ale jeden výrok som čítal na pracovnom stole jedného významného človeka: Bože, dal si mi desať percent talentu a ja ti chcem dať deväťdesiat percent svojej tvrdej práce. A tí, ktorí poznali tohto muža, ktorého mnohí obdivujú, vedia, že tvrdo pracuje za svojím stolom. Tieto slová sa zhodujú so slovami svätého Pavla apoštola: „Kto nechce pracovať, nech ani neje" (2 Sol 3,10).
V dnešnom evanjeliu nás na túto vážnu vec upozorňuje Pán Ježiš v podobenstve o talentoch, keď človeku, ktorému dal jeden talent, povie: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?" (Mt 25,26).
Ježiš si dnes poslúžil obrazom o talentoch, čo v tom čase bola jednotka – miera na hodnotenie cennosti. Ježiš dáva svojím podobenstvom pojmu „talent" duchovný pohľad. Pod týmto slovom sa chápu dary, ktoré dostávame od Boha. Sluhami sme všetci. Pán z evanjelia je obraz Boha, ktorý dáva každému podľa svojej vôle. Počet talentov je vec Boha, koľko dáva. Boh nedáva ani viac, a ani menej. Toľko, koľko vo svojej spravodlivosti a láske nám patrí. Nikto nemôže namietať, že dostal málo alebo veľa. Všetci máme však jedno spoločné. Príkaz „obchodovať" s tým, čo sme dostali. Pod slovom „odcestoval" rozumieme, že všetci dostávame určitý čas na to, aby sme sa osvedčili, čo s týmto talentom dokážeme vedome a dobrovoľne urobiť. boh nás plne rešpektuje. Tu sa človek dopúšťa omylu. Zabúda na zodpovednosť voči darom, ktoré prijal od Boha. Človek zabúda, že sa raz postaví pred Boha-Sudcu, ktorý jediná má právo od nás žiadať vyúčtovanie z toho, čo sme si nedali my, ale čo sme dostali od Boha a čo sme mali ako bankári využiť na vzrast kapitálu, a tak si zaslúžiť spravodlivú odmenu. Preto Boh chváli tých, ktorí svoj kapitál znásobili. Boh trestá lenivého sluhu.
Ježiš jasne dáva najavo, ako sa Bohu nepáči hriech lenivosti. A na druhej strane vysoko odmieňa snahu a dobrú vôľu človeka.
Rochefoucauld hovorí: - Zo všetkých našich hriechov, ten, na ktorý si veľmi rýchlo zvykáme, je lenivosť. – Je samozrejmé, že lenivosť nikdy neprinesie požehnanie, úrodu, ovocie a zisk. Spomeňme si, ako Pán Ježiš prekľaje strom, keď na ňom nenájde ovocie (
por. Mt 21,19; Mk 11, 13). Načo je neúrodný strom? Načo je lenivý človek? Taký človek je parazit. Hriech lenivosti zdá sa, že je čistý, nič nepokazí, ale tiež neprinesie úžitok a práve človek je na svete preto, aby sa osvedčil v činnej láske k Bohu, k blížnemu a ku sebe. Text podobenstva je teda lekcia proti lenivosti. Je samozrejmé, že pán pri príchode sa zachová tak, že lenivému zoberie aj ten jediný talent a dá ho tomu, ktorý mal päť a ktorý si získal svojou činnosťou ďalších päť talentov. V podobenstve sa nám dostáva poučenia, že nesmieme sa arogantne správať voči darcovi. Ten človek totiž P0ánovi povedal: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal" (Mt 25,24). Mal sa už zachovať aspoň takto: Pane, bol som lenivý, premrhal som čas, neurobil som, čo si mi prikázal. Pozri, moje ruky sú prázdne. Ľutujem toho! Ak, Pane, dovolíš, skúsim to teraz. Vieme, že Boh je nielen spravodlivý, ale aj milosrdný. Spomeňme si, ako odpustil lotrovi na kríži. Kto je voči Bohu arogantný, nechce uznať Boha nad sebou ako svojho Pána a splniť jeho vôľu, nezaslúži si nič, len trest: „A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami" (Mt 25,30).
Opakom lenivosti je snaha činného života. Nikomu pečené holuby nepadajú do úst. Máme skúsenosť vo vlastnom živote, a predsa potrebujeme sa znova povzbudiť.
Známemu japonskému maliarovi jeden milionár dal zákazku, aby mu namaľoval jeho obľúbeného kohúta. Vieme, že v Japonsku sú v obľube kohútie zápasy. Maliar zákazku prijal. Po troch mesiacoch prišiel a za necelú hodinu kohúta namaľoval. Keď sa majiteľ pýtal, čo je dlžný, umelec povedal sumu, ktorú zarobí odborník za tri mesiace. Prekvapený majiteľ sa pýta, či to nie je veľa, veď maľoval len hodinu a to je hodnota troch mesiacov práce odborníka. Na to mu umelec povie: - Máte pravdu. Ja som maľoval len jednu hodinu. Skôr však, ako som k vám prišiel, tri mesiace som strávil vo svojom ateliéri a študoval som, maľoval kohútov, aby som splnil verne vaše prianie. – Majiteľ už nenamietal. Pochopil a vyplatil zaslúženú mzdu umelcovi.
Vieme, že peniaze doma sú mŕtvym kapitálom. Je to zakopaný poklad. Peniaze sú na to, aby boli v pohybe, ináč sú v inflácii. Veď niečo podobné je aj s talentom.
Prosím vás, kto z vás by si dal opraviť auto človeku, ktorý sa vyučil za autoopravára, ale už štyridsať rokov robí kováča? Alebo: šli by sme k lekárovi, ktorý už dvadsať rokov nemá kontakt, neštuduje a nestretáva sa s lekárskou praxou? Tak o tom píše aj ruský spisovateľ Gogoľ v T r o c h s e s t r á c h, kde lekár vie predpísať liek len na bolesť hlavy ak preháňadlo.
My, veriaci, sa chceme uspokojiť so svojou lenivosťou vo viere? Nepomôže nám vyhováranie sa na dobu, povinnosti, záľuby a zaneprázdnenosť. Plniť si svoje náboženské povinnosti, je vlastne obchodov a s tým, čo nám dal Ježiš. kto neprijíma sviatosti, nezúčastňuje sa na eucharistickej slávnosti a zanedbáva modlitbu, je predsa podobný sluhovi, ktorý si sám zaslúžil, že bol vyhodený von do tmy. Nie iba fyzická práca prináša zisk, ale aj duchovná činnosť. Boh nestvoril pre človeka len čas na prácu, ale aj na odpočinok, ktorý má využiť na oslavu Boha.
Tomáš Kempenský v knihe N a s l e d o v a n i e K r i s t a píše: - Na dvoch krídlach sa človek vznáša k Bohu. Na krídlach modlitby a práce. – To poznali už starí mnísi, ktorí mali heslo: „Ora et labora!" – „Modli sa aj pracuj!" Uvedomujeme si, že sme od Boha dostali mnoho darov a talentov. Ježiš nechce nič nad naše sily ak možnosti. Každý však chceme a môžeme raz pri stretnutí s ním počuť slová, ktoré v dnešnom evanjeliu adresoval dobrým sluhom: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána" (Mt 25,23).
Spomenúť si môžeme na svätého Stanislava Kostku. Keď sa ako mladý muž, má len 17 rokov, rozhodne pre vstup do rehole, právom si ho neskorší svätý Peter Kanízius vyskúšal. Podrobil ho viacerým skúškam. Peter Kanízius posiela do Ríma Stanislava so zapečateným listom pre generálneho predstaveného Františka Borgia v tomto znení: - Čakáme od neho veľké veci! – A hoci Stanislav o rok nato v Ríme zomrie. Mal len 18 rokov, a je svätý. Stačí rok na to, aby bol svätým? Nie! On už dávno predtým na sebe pracoval. Posledné dva roky už bol len finiš.
Pre nás je to lekcia na povzbudenie. Pracovať na sebe primerane veku, dobe a postaveniu.
Svätý Serafín ako pustovník tvrdým odriekaním vyprosil sebe svätosť, mnohým prosiacim milosť uzdravenia, obrátenia a iné milosti. Boh však vždy, keď jeho rukami niekomu požehnal, dostal od Serafína poďakovanie a odprosenie tak na tele, ako aj na duši. A to sa Bohu páčilo.
Svätý Roger patril medzi prvých spolupracovníkov svätého Františka z Assisy. Jeho spolupráca so svätým pomohla aj jemu ku svätosti. Musel však taktiež tvrdo pracovať na svojom posvätení. Práca mu priniesla veniec slávy.
Po tom vlastne túžime všetci. K tomu sa hlásime aj po dnešnom vypočutom evanjeliu.
Poriadok, disciplína a harmonogram to nie sú žiadne žarty. Keď toto zachováme, iste sa pred Boha nepostavíme s prázdnymi rukami. Popri šikovnosti, nadaniu a iným vlohám sa ku svätosti ide cestou tvrdej práce na sebe. Amen.