Meditácia na 19.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Mechtilda | 19,45-48
Mať otvorené srdce pre Ježiša
Keď pravidelne chodíte na svätú omšu a počúvate v tomto roku o svätých, možno aj vám v tichu kostola, napríklad pred svätou omšou, napadla myšlienka: Čo urobiť, aby sme Pánu Ježišovi spravili, ľudsky povedané, väčšiu radosť. Iste viacerí z vás ste objavili už nejaké návrhy. Možno medzi nimi bol aj tento: Budem sa snažiť mať svoje srdce čo najviac otvorené pre Pána Ježiša.
A či to nie je prianie samého Pána Ježiša, keď nám dnes v evanjeliu chce pripomenúť: „Môj dom bude domom modlitby" (Lk 19,45).
Tieto slová povedal Pán Ježiš v Jeruzalemskom chráme, keď sa tam prišiel modliť. Povedal ich naplnený spravodlivým hnevom, keď namiesto zbožnosti a oslavy Boha, svojho Otca, tam našiel predavačov a peňazomencov. Jeho správanie bolo horlením za vec podstatnú pre toto miesto. Prítomní si uvedomili že Ježiš má pravdu, a predsa ich reakcia je zvláštna. Za túto pravdu chcú Ježiša zabiť.
Keď sa pozrieme po našom kostole, povieme, že je čistý, vkusne riešený, že sa v ňom cítime príjemne. Môže takto povedať Ježiš aj o chráme nášho tela? V akom stave je naša duša? Nestačí len prísť a modliť sa, či byť účastný na svätej omši, ale rozhoduje stav našej duše. Áno, prichádzame z rôznych pohnútok. Jeden prichádza prosiť o pomoc pre chorého, iný o pomoc v učení alebo pred skúškou. Ďalší prichádza prosiť za záchranu duše drahých a podobne. Ježiš má radosť, keď prichádzame prosiť. Nesmieme však podľahnúť duchu kupcov. Boh vie, čo najviac potrebujeme, pozná našu núdzu, známe sú mu naše myšlienky. Ježiš má radosť z našej dôvery v jeho pomoc a lásku. Teší sa, keď robíme túto prosiacu činnosť, ale keď ju robíme nezištne. Nečakáme hneď na to odpoveď, ako si to predstavujeme. Ježiš je štedrejší a spravodlivejší darca, ako sú naše ľudské činy. Otvorme mu svoje srdce a nechajme na neho, aby konal Ježiš. Od nás je potrebné mať len čisté vnútro a ochotu plniť jeho vôľu a opätovať jeho lásku. Vtedy kostol, modlitba sa stávajú oslavou Boha.
Cítime, že je potrebné mať otvorené srdce pre Ježiša. Otvorené, to znamená nielen niekedy, keď to mne vyhovuje, keď mám na to chuť. Vždy, keď sme si vyhradili čas na modlitbu a svätú omšu, nech celým srdcom patríme Kristovi.
Príkladom nám je svätá Mechtilda z Hackebornu.
Je pravdepodobné, že Dante v diele O č i s t e c, keď spomína ženu ožiarenú slnkom, ktorá sa prechádza s kytičkou kvetov a spevom na perách, pravdepodobne myslí na túto sväticu. V knihe Z v l á š t n e m i l o s t i, ktorej autorkou je svätica, sa dočítame o jej spojení s Ježišom. V 17 rokoch prišla do kláštora. Nebol to dievčenský rozmar. Je vytrvalá v modlitbách, pôstoch i bdeniach. Bola dirigentkou zboru. Mala úžasne krásny hlas. Ten vlastne prezrádzal to, čo nosila v srdci. Bolo to veľké priateľstvo s Ježišom. Nikdy nič nechcela odmietnuť Ježišovi vo svojom srdci. V spomínanej knihe, ktorú napísala na príkaz predstavených, čítame slová, ktoré jej hovoril Ježiš: - Nič ma tak neteší, ako ľudské srdce. – Ježiš sa jej ukázal podobne ako Margite Alacoque. Čítame tam i takúto myšlienku. Ježiš jej hovorí: - Kedykoľvek túžiš po mne, vždy ma môžeš dosiahnuť. Vždy sa ma môžeš zmocniť, a to ľahšie ako akejkoľvek veci na svete. – Je to úžasná myšlienka, ako nás Ježiš má rád. A pokračuje: - Pritiahnuť ma môžeš už samou vôľou; takýmto spôsobom nepritiahneš ani len nitku, črepinu; ale mňa pritiahneš každým úkonom vôle, každým vzdychom. –
Hľa, ako si Pán Ježiš praje, aby sme mali otvorené srdce vždy, keď ku nemu prichádzame.
Je správne, keď sme na svätej omši, keď sa ideme modliť, že sme prítomní celým srdcom. Amen.