Meditácia na 20.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Anatol; Edmund; Rafael Kalinovský | Lk 20,27-40
Nepokúšajme Krista
Bolo tomu aj v minulosti, a ej tomu aj dnes, že niektorí členovia Cirkvi sú na hanbu a nerobia dobré meno sebe, svojej viere, Kristovi i Cirkvi. Je to hriech, čo nikdy nebol, nie je a nebude dobrým svedectvom človeka. A to nielen hriech verejný, rôzne pohoršenia, škandály, zlé príklady a zvedenia k hriechu, ale tiež každý vnútorný a utajený hriech, páchaný osamote. Aj ten prináša tajomnému telu Cirkvi škodu, stratu a ochudobnenie. Nemôžeme si povedať, že môj hriech je len moja záležitosť. Aj keď v prvom rade každý sa sám za seba budeme zodpovedať pred Bohom-Sudcom a prijmeme za to aj primeraný a spravodlivý trest. Nesmieme zabúdať, že tvoríme spoločenstvo detí a priateľov Boha a Pána Ježiša.
Preto rôzne špekulácie a taktiky nie sú nám na česť. Na to nás upozorňuje Ježiš, keď saducejom hovorí: „A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho žijú všetci" (Lk 20,38).
Saduceji, ako skupina popredných ľudí v národe, popierajú vzkriesenie. Neveria vo zmŕtvychvstanie. Neveria v život po smrti. Ježiš si vypočuje príbeh o siedmich bratoch, ktorí mali za manželku jednu ženu. Je to však očividne vymyslený príklad, ťažko uskutočniteľný. Už číslo sedem chápané v semitskom prostredí ako čosi veľa, mnoho, hovorí o otvorenom nepriateľstve k učeniu Ježiša. Ježiš využije túto situáciu, aby poukázal na stav po smrti, ktorý bude odlišný od života tu na zemi, kde už odpadnú veci dôležité a podstatné pre život na zemi, ako je aj manželstvo a podobne. Ježiš zvlášť zdôrazní na udalosti s horiacim krom, ktorú prijímajú vo svojom učení aj jeho odporcovia, že život po smrti musí jestvovať. Keď veria v Boha živého, tak musia si uvedomiť, že život sa smrťou nekončí. A keď veria, že také osobnosti ako Abrahám, Izák a Jakub sú živí, že smrťou sa ich život nekončí, tak každý človek má rovnako istý život po smrti. Prítomní sú aj zákonníci, ktorí tiež útočia na Ježiša, ale v tejto situácii dávajú Ježišovi za pravdu.
Keď veríme v život večný a dávame ako zákonníci Ježišovi za pravdu, vyvarujme sa tomu, aby náš život po smrti nepokračoval v odsúdení, zatratení, zavrhnutí, vyhnaní, ako o tom stave na viacerých miestach hovorí sám Ježiš. Keď povieme – verím, tak pozrime si vzápätí svoj život. Naše skutky mali by sa zhodovať s našimi slovami. A tu máme stále čo naprávať.
Ježiš vo svojej láske ide tak ďaleko, že nám o živote po smrti hovoril, učil, ale dal nám aj príklad. Keď na tretí deň vstáva z mŕtvych, je to najväčšia naša nádej, posila a povzbudenie podľa toho si zariadiť svoj život.
Príklad vidíme na dnešných svätcoch.
O svätom Anatolovi vieme málo. Ako alexandrijský rodák a biskup v Laodyceji, popri svojej duchovnej činnosti sa venuje aj filozofii a matematike. To je pre nás oslovenie, aby sme žili v rámci svojich talentov a využívali ich na šírenie Božieho kráľovstva.
Svätý Edmund bol Kráľom (840-870). Je uznávaný za patróna Anglicka. Hoci zomiera mučeníckou smrťou pomerne mladý, tridsaťročný, predsa splnil svoje poslanie. Nebol na pohoršenie, ale poslúžil svojím príkladom aj v najťažšej chvíli života, keď ho nepriatelia obesili.
Svätý Rafael vyštudoval v Petrohrade inžiniera. Bol nadaný. Hoci sa mu črtala skvelá budúcnosť, Boh chcel, aby sa osvedčil v tak ťažkej chvíli, ako je väzenie. V vzbure r. 1864 bol vo Vilne zatvorený, pretože sa postavil proti nespravodlivej moci. Väzenie mu poslúžilo k prehĺbeniu duchovného života. Neskoršie prijíma kňazské svätenie, precestuje väčšiu časť Európy a mnohým svojím príkladom pomôže.
Vyvarujme sa zlého príkladu! Amen.