Meditácia na 24.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Firmína a Krescencián, mučeníci; Protás; Andrej Dung-Lac a spoločníci, mučeníci, Nedeľa Krista Kráľa | Lk 21,12-19
Eucharistia je nenahraditeľný pokrm
Mnohí by sme si vedeli veľmi ťažko predstaviť svoju účasť na svätej omši bez pristúpenia ku stolu Pána, Eucharistii, čiže Sviatosti oltárnej. Tento dar lásky, ako voláme túto sviatosť, sa nám stal ničím a nikým nenahraditeľným tu na zemi. Aj keď sa nám stane, že pristúpime nie celkom sústredne, predsa pristupujeme s čistým srdcom posilniť sa, načerpať nové milosti a tiež vzdať úctu Ježišovi.
Ježiš nám dnes adresuje vážne slová: „Ak vytrváte, zachováte si život" (Lk 21,19).
Ježiš raz povedal: „Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána" (Mt 10,24; Lk 6,40). Povedal to v súvislosti s prenasledovaním a ťažkosťami, ktorým budú vystavení tí, čo ho budú nasledovať. Ježiš pre svojich najmilších a najdrahších má pripravený zvláštny plán zviditeľnenia. Nechystá im na zemi slávu, nepripravuje im moc, nechce ich obdarovať bohatstvom, ale hovorí: „Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. to sa vám stane, aby ste vydali svedectvo" (Lk 21,12-13). Nenechá ich však bez útechy. Sľubuje im posilu. Tá sa neprejavuje v sile zbraní, výzbroji a technike, ale vo chvíľach, keď sa ocitnú v takýchto situáciách, dostanú dar výrečnosti a múdrosti. To bude ich moc a záruka. A tento prísľub zasiahne aj tak krásne a cenné putá, ako sú rodinné zväzky a priateľstvá, keď aj pred nimi budú musieť vyznávači Krista vydávať svedectvo.
Aj keď nenachádzame sa až v takom tvrdom vydávaní svedectva viery, predsa cítime nejeden útok na Ježiša v našom živote. Musíme bojovať sami so sebou o zachovanie si priateľstva s Ježišom. Taktiež prostredie z času na čas dáva pocítiť svoju nesympatiu s učením Krista. Nebolo by správne, keby sme sa len spoliehali na prísľub Pána Ježiša a sami by sme nevyužili svoje možnosti, talent a podobne na získanie milostí a sily v tomto boji. Chceme vytrvať v tomto boji, a preto často pristupujeme ku sviatosti lásky – Eucharistii.
Nikto z nás nepovie, keď cíti hlad a ponúka sa mu ako posila čerstvý chlieb, že nie je hladný. Hlad duše cítime taktiež a pomerne často. Útoku hriechu sme vystavení stále. Je samozrejmé, ak je to možné, pri každej príležitosti, pristupujeme k posile, čiže k chlebu života-Eucharistii. Tento pokrm, ktorý od Poslednej večere, keď ho dal Ježiš pred svojou smrťou jedenástim učeníkom, sa podľa jeho priania stal a bude posilou cez ruky kňazov až do konca čias. Kto spočíta tých, ktorí dnes v nebi ďakujú za posilu z tohto pokrmu?
Pápež Ján Pavol II. v nedeľu 19. júna 1988 vyhlásil za svätých 117 vietnamských mučeníkov, ktorí po hrozných mučeniach obetovali svoj život za Krista. Boli to: 8-mi španielski biskupi, 50-ti kňazi, z nich 13 Európanov a 37 Vietnamcov, a 59-ti laici. Medzi nimi vynikala matka šiestich detí – Agnesa Le Thi Thanh a najmä Ondrej Dung-Lac, kňaz a misionár, ktorý bol umučený v Hanoji 21. decembra 1839.
Veľkú posilu čerpali aj sväté sestry. Firmína posilňovaná často Eucharistiou priam horela za Krista. Upálili ju po ťažkom mučení za čias cisára Diokleciána. Jej sestra Romana sa narodila až po jej smrti. Keď počula o svojej sestre od rodičov, verne ju v láske ku Kristovi nasledovala. Stala sa známou a vyhľadávanou pustovníčkou. Zomrela mladá. Zanechala po sebe svedectvo lásky ku Kristovi, ktoré mnohých nadchlo.
Sv. Krescencián za cisára Maximiána zomrel počas tvrdého vypočúvania. Vytrval pri Kristovi, a nezradil. Posilou mu bola častá účasť na Eucharistii.
Svätý Protás riadil mediolanskú diecézu v Taliansku ako biskup. Neúnavný bojovník proti bludu ariánov – arianizmu.
Ježišu v Eucharistii, dávaj nám seba. Túžime po tebe. Amen.