Meditácia na 03.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 1. adventnej nedeli | Lk 10,21-24
Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“
„Blažené oči..."
Božie kráľovstvo. Nebeské kráľovstvo je už tu medzi nami.
Viete kto to bol Alexander Veľký? Slávny obyvateľ, macedónsky kráľ. Podmanil si všetky kráľovstvá na prednom východe od Egypta až po Indiu a vytvoril tak najväčšiu ríšu, akú svet dovtedy poznal. Avšak ani jeho kráľovstvo neobstálo a po jeho smrti sa rozpadlo.
My poznáme kráľovstvo, ktoré je tu od vekov a ktorého moc nebude nikdy zničená, je to Božie kráľovstvo. Židovský národ po celé stáročia očakával príchod kráľovstva, nad ktorým bude vládnuť vytúžený Mesiáš. Nebolo tomu inak ani v čase, keď vystúpil Ježiš. Keď pozeráme na vieru ako ju podáva evanjelista Lukáš, Ježiš - Syn Otca nám ho zjavuje. Vždy sa diskutovalo o tom, čo presne chápať pod výrazom Božie (nebeské) kráľovstvo. Aj v období života Pána Ježiša si židia pod týmto pojmom predstavovali rozličné skutočnosti. Pre niektorých to bolo čisto vnútorné kráľovstvo, ktoré chápali ako dokonalé dodržiavanie Božieho zákona. V Ježišových slovách príchod Božieho kráľovstva znamená, že keď Boh poslal svojho Syna na svet, rozhodol sa, že predstaví svetu, svet z vnútra. Svet sa stal novým stvorením, odkedy Boh zostúpil ako Kráľ. S Ježišom Božie kráľovstvo už nie je iba "niečo."
Je prítomné „nové a výlučné posolstvo Ježiša," hovoril Svätý otec Ján Pavol II. Spočíva v skutočnosti, keď na Vianoce v roku 1980 povedal: „Boh koná teraz; toto je hodina, v ktorej sa Boh zjavuje v histórii ako Pán, ako živý Boh."
Ježiš nám zanechal svoju Cirkev a on sám sa stal jej hlavou. Preto Cirkev už tu na zemi treba považovať za zárodok Božieho kráľovstva. V nej sa buduje Božie kráľovstvo ako nový svet Božej lásky. Tu zhromažďuje vykúpených ľudí a utvára z nich veľkú rodinu Božích detí. Kristus prišiel napraviť, čo ľudia pokazili hriechom. Celé ľudstvo oslobodil z otroctva zlého ducha. Svet hriechu začal pretvárať na nový svet lásky. Budúcnosť s Bohom je určená pre tých, ktorí už teraz prijímajú jeho kráľovstvo.
V poslednom čase sa veľa hovorí - hlavne v médiách, o chybách a morálnych pádoch jej predstaviteľov. Áno, je pravda aj v Cirkvi sa nájdu chyby. Nesmieme však zabúdať, že my všetci tvoríme túto rodinu Božích detí a my všetci sme zároveň aj hriešni. Nedívajme sa na Cirkev iba ako na nejakú ľudskú inštitúciu, ale ako na Božsko-ľudskú ustanovizeň, ktorú založil Ježiš, je jej hlavou a my, ako hovorí svätý Pavol, sme jej údmi. Majme teda v láske Cirkev, pretože je chrámom Ducha Svätého a tento chrám je miestom, kde sa stretávame so svojím Bohom. Amen.