Meditácia na 07.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 1. adventnej nedeli | Mt 9,35-10,1.6-8
Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.` Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte."
„Zadarmo ste dostali...."
Choďte a hlásajte. Ohlasovanie evanjelia slovom.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, ktorí ľudia sú nám najbližší. Ktorých ľudí máme najradšej, alebo s ktorými ľuďmi, možno priateľmi, sa v našom okolí najviac stretávame a skúsme sa zamyslieť nad tým, ako veľmi nám na nich záleží, ako veľmi ich máme radi....?
„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte" (Mt 10,7-8). Choďte a hlásajte, povedal Ježiš. Hlásanie je jeden z dvoch spôsobov svedectva. Tým druhým je svedectvo životom. Dnes sa veľa hovorí o tom, že treba ohlasovať životom, inak to svedectvo nie je autentické. A to je pravda. Ale je aj pravda to, že Ježiš povedal: „Choďte a hlásajte." Prečo to hovorím?
Lebo sa nám to svedectvo životom stalo niekedy aj nejakou výhovorkou. Lebo ak ja nehlásam slovom Krista, tak sa aspoň chlácholím, že veď svedčím životom. Ja sa pýtam, ak ja svedčím životom, vŕta niekomu moje svedectvo v hlave. Všimol si niekto, že je môj život nejaký iný. A nielen to, že je iný, ale je aj príťažlivý, radostný a má v sebe niečo tajomné ako napr. tajomstvo Ježiša Krista.
Cez Vianoce - zvýšený počet samovrážd. A do tejto temnoty sme pozvaní my kresťania vydať svedectvo o Kristovi, priniesť svetlo Kristovo, jeho nádej, spásu a vykúpenie už pre tento život a neskôr pre život večný. Sú ľudia, ktorí nikdy nepočuli o Ježišovi, nikto im o ňom nepovedal, a tak celý život žijú v temnote. Nikdy nevideli záblesk Kristovho svetla. Sú rodičia, ktorí nikdy nepovedali svojim deťom ani len slovo o Ježišovi.
O čom sa zhovárame so svojimi blízkymi, s ľuďmi, na ktorých nám najviac záleží? Hovoríme im o Ježišovi, alebo preberieme všetko ostatné? Lebo ak nebudeme svojim blízkym ohlasovať Ježiša, nielenže riskujeme, že nebudú raz spasení, ale že budú zatratení. Rodičia dnes pracujú od rána do večera, aby ich dieťa malo všetko, čo si zmyslí, ale nepovedia im o Kristovi a riskujú, že tí, pre ktorých celý život žili, raz budú zatratení. A neuvidia Božiu tvár. Ako nezmyselne sa zrazu javí ich život, keď ich najmilší, ich deti, súrodenci, vnúčatá, priatelia sú vylúčení z večného života...
O čom sa zhovárame so svojimi najbližšími? Viete, ak sa dnes pozrieme do sveta, tak tam ľudia nemajú problém ohlasovať hocičo. Nemajú problém propagovať promiskuitný spôsob života. Propagovať pornografiu. Propagovať alkohol, propagovať drogy... ale my máme problém povedať priateľovi o Ježišovi. Prečo? Lebo sa hanbíme. Lebo by sme vyzerali čudne. Lebo by sme boli iní...? Kto sú naši najbližší? A čím žijú? Počuli už o Ježišovi? Prežili už niekedy hlboké stretnutie s Ježišom? Prežili sme ho my, aby sme ho mohli podávať ďalej? Amen.