Meditácia na 10.12.2013
Viac o kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach a jeho histórii sa môžete dozvedieť aj
z dvojdielneho dokumentárneho filmu História Bošáckej doliny - scenár a réžia: Ľubomír Stanček (videá na stránke dolu).
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 2. adventnej nedeli | Mt 18,12-14
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých."
„...nechce aby zahynul čo len jediný..."
Boh je láska a milosrdenstvo. Prijímať každého človeka takého, aký je.
Boh je Láska a Milosrdenstvo. Boh miluje všetkých ľudí. Áno, miluje dobrých, ale i menej dobrých, ba dokonca aj zlých. „...nechce aby zahynul čo len jediný..." (Mt 18,14). Pätnásta kapitola Lukášovho evanjelia zaznamenáva tri podobenstvá o milosrdenstve, tri krásne opisy Božej lásky k hriešnym ľuďom. Uisťuje nás o tom „Lebo Pán neodvrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo" (Ž 94,14). Boh si nedá pokoj, kým strateného nenájde. Práve tým je náš Boh úplne iný, je plný lásky, ktorú si vôbec nezaslúžime. Pred jeho zhovievavosťou bez hraníc sa každá vypočítavosť stráca. Pýtajme sa seba: Kam patrím ja a aký je môj postoj a prístup k mojim blížnym? Skúsme si každý sám vo svojom svedomí úprimne odpovedať na túto otázku.
„Boh je láska" (porov. 1Jn 8,4).
Pred chudákom a hriešnikom sa umenšuje. Chce, aby v pozornosti ostala len láska. Takýto je Ježiš! Celý jeho život nie je možné vysvetliť inak, než láskou, láskou idúcou až na kríž. To si uvedomujeme i v Advente - čase príprav na Vianoce. Dobre vieme, že sme Božie deti. Krstom sme začlenení do Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Preto Boh každého jedného z nás miluje rovnakou láskou a nikomu nebráni, aby robil to isté. Ba naopak! Tých, ktorí chcú milovať rovnakou láskou, akou nás miluje, Boh sám posilňuje a povzbudzuje. Milujme sa teda aj my rovnakou láskou ako Boh! Pokúsme sa o to už dnes.
O tom, akú životnú stratégiu máme zvoliť a kde všade môžeme nájsť ľudí odkázaných aj na našu lásku, je príbeh o „spravodlivej" starenke. Aspoň sama si to o sebe myslela. Jej každodenná cesta do maličkého kostola viedla cez dedinu plnú ľudí. Starenka ňou šla so sklopenými očami a namáhavo odriekala akúsi modlitbu kradmo poškuľujúc po ľuďoch. V duchu si vravela: „Nemravníci... Opilci... Nehanebnica... Svinstvo... Povaľač..." a každého, koho stretla, si zaškatuľkovala. Zrýchlila krok, aby prišla skôr do obľúbeného kostola a našla si tak vytúžený pokoj na každodennú modlitbu. Jedného dňa prišla ku kostolu ako zvyčajne, ale brána bola ešte zatvorená. Zaklopala, ale nikto jej neotváral. Nechápala, čo sa deje. Dedinský kostol bol predsa vždy o tomto čase už otvorený! Až keď nikoho na okolí nevidela, porozhliadla sa lepšie a vtom zbadala na dverách kostola vyvesený lístok. V nádeji, že sa dozvie o príčine zatvoreného kostola, rýchlo si ho prečítala. Stálo na ňom napísané: „Ja som tam, vonku medzi ľuďmi a v ľuďoch, ktorých dennodenne stretávaš na svojej ceste za mnou do kostola. Ježiš."
Ako prežívam advent? Robím sa lepším ako som? Volaj: "Milosrdný Ježiš!"... Amen.