Meditácia na 11.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 2. adventnej nedeli | Mt 11,28-30
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."
„Poďte ku mne..."
Byť tichý a pokorný. Ježiš nás vyzýva nasledovať ho v tichosti a pokore.
Niekoľko prísloví na úvod: „Nie všetko je zlato, čo sa bliští." „Pokiaľ si neotvoril ústa, myslel som, že si filozof" a iné... Aj v Advente platí: „Jarmo je robené pre dvoch ty na jednej strane a Ježiš na druhej. Bremeno ťahané v dvojici je oveľa ľahšie..." Ježiš konkrétne hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké" (Mt 11,29-30).
I v advente Ježiš pripomína posolstvo, ktoré priniesol na svet, ktoré si máme osvojiť a ním sa riadiť vo svojom kresťanskom živote. Tých, ktorí si ho osvoja, nazýva maličkými. Ježiš nie je proti múdrosti a rozumu, ale je proti pýche a namyslenému mudrovaniu, ktoré je najčastejšie obyčajnou hlúposťou. Ježiš sa viackrát stretol s takýmto správaním ľudí, ktorí svojou ľahostajnosťou, zatvrdlivosťou a nevšímavosťou, ranili nielen jeho srdce, ale zviedli a pohoršili iných vo svojom okolí. Boli to tí, čo videli a spravovali národ. Nevytýkal im ich vedu, učenosť, ale pýchu, ktorá im prekážala prijať pravdu. Je to memento, že nie hlava, ale srdce je pravým domovom evanjelia.
Pascal píše: „Srdce má dôvody, ktoré rozum nepozná". Ježiš nepohŕda odvahou, učenosťou, múdrosťou, usilovnosťou, ale tým, čo je spojené s pýchou, ako sú nadutosť, vyvyšovanie sa, podceňovanie iných, zaznávanie. Pýcha zatvára človeku cestu k pravde. Človek môže byť múdry ako Šalamún, ak však nemá jednoduchosť a nevinnosť detského srdca, zatvára sa pred pravdou a nakoniec môže byť na dom horšie ako jednoduchý človek bez vzdelania, ktorý je však úprimný, ponížený a otvorený pravde. Ježiš o sebe vyhlásil, že je pravda (por. Jn 14,6). Netreba veľa a rozumieme slovám „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom" (Mt 11,29), lebo sú označením Boha. Ako Ježiš vidí Otca, tak my keď vidíme konať Ježiša, máme sa učiť konať podľa neho, to znamená, že keď sa namáhame a sme preťažení, a konáme v jeho duchu, ticho a pokorne, že jarmo sa nám stane príjemným a bremeno ľahkým, pretože On bude s nami.
Naša pozemské i večné šťastie je viazané na to, či Ježiša nasledujeme v jeho príklade. Preto nám adresuje slová: „Učte sa odo mňa" (Mt 11,29). Srdce Ježiša - tiché a pokorné, i nám ukazuje vzor, akého srdca máme byť, aké zmýšľanie si máme osvojiť, akú filozofiu života máme realizovať.
Pokora a tichosť srdca sa majú stať aj našimi čnosťami. Sv. Bernard vidí v pokore základ každej kresťanskej čnosti. Hovorí: „Bez pokory v duchovnom živote niet inej čnosti." Nestačí nám poznať teóriu, ale slová Ježiša o pokore a tichosti realizovať v praxi. Slovo pokora mnohým prekáža, robia sa hluchí, slepí, akoby pre nich nejestvovala. Amen.