Meditácia na 12.12.2013
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 2. adventnej nedeli | Mt 11,11-15
Ježiš povedal zástupom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva!“
„Nie každý, kto mi hovorí...."
Tichý a pokorný. Ježiš nás vyzýva nasledovať ho v tichosti a pokore II.
Vo svete zhonu, napätia a hmotného zaťaženia, vlastnosti človeka - ako sú pokora a tichosť, strácajú na hodnote a odsúvajú sa do minulosti, majú svoje miesto a opodstatnenie. Vidíme to na príklade Jána Krstiteľa. O ňom Ježiš taktiež povedal: „Spomedzi detí žien nenarodil sa väčší..." a pokračuje „...Aj ten najposlednejší v Nebeskom kráľovstve je väčší ako on" (Mt 11,12). Sú osobnosti medzi nami, ktorí nie širokými lakťami, napríklad: mnohovravnosťou, násilím a podobne, si získavajú obdiv, úctu a vážnosť, ale svojím srdcom, ktoré sa prejavuje vlastnosťami ktoré majú korene v tichosti a pokore.
Uvedomujeme si, že človek ktorý sa dostane do moci pýchy, stáva sa obyčajne prameňom konfliktov. Nie je kritický voči sebe. Neprijíma slová pravdy. Rád má pochlebovačov a jemu podobných. U tých, čo mu chcú pomôcť, vidí nepriateľov. Škoda, že dnes takí ľudia nemajú šašov, ako panovníci v minulosti. Šašo mohol povedať pánovi pravdu, aj keď si za to často vyslúžil bitku.
Ježiš vo svojej láske myslí na nás, keď nám kladie na srdce čnosti pokory a tichosti. Pokora je ťažká čnosť a preto si jej získanie vyžaduje z našej strany mnoho síl. A predsa ku všetkým sa obracia Ježiš s výzvou: „Podnes trpí Nebezké kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú" (Mt 11,14), pretože jedine s Ježišom každé jarmo a bremeno sa stávajú príjemnými a ľahkými.
Nie múdrych tohto sveta si Pán vyberal, ako svoj nástroj na vedenie svojho ľudu a vykladanie svojho zjavenia. Boh si stále vyberal slabých a malých tohto sveta k svojej službe. Bolo tomu tak od počiatku. Vybral si takmer storočného starca a neplodnú ženu, napríklad Zachariáš a Alžbeta, ktorej bolo cez osemdesiat rokov, aby sa stali rodičmi Jána Krstiteľa. Dávida, aby porazil obra Goliáša. Prečo si vyberal týchto ľudí? Aby na nich ukázal moc Božiu pôsobiacu, skrze ľudskú maličkosť. V Ježišových slovách niet ani stopy po pohŕdaní. Je v nich len upozornenie na veľkorysý Boží dar, že nie vlastnou silou samotného poznania sa môžeme zmocniť tajomstva života. Božie tajomstvo pochopíme len vtedy ak sa mu otvoríme v pokore. Pokorná jednoduchosť je najlepším predpokladom omilostenia. Kristove slová „Zvelebujem ťa Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým" (Mt 11,25), nie sú nejakou obhajobou hlupákov. Koľko je na svete hlupákov, ktorí bránia rôzne hlúposti a nevšímajú si presvedčivých právd. Preto je Boh mnohým nepriateľný, že žiada pokoru a tichosť, inými slovami aj iné čnosti, ktoré tvoria charakter človeka. Boh sa nám dáva vo svojom slove, svojej láske.
Ukončíme Sv. Augustínom, ktorý hovorí: „Boha poznáme skrz jeho lásku." A dnes sa nám Ježiš znova predstavil ako "tichý a pokorný". Amen.