Meditácia na 15.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Tretia adventná nedeľa | Všeobecne
LITÁNIE POKORY
Adventná doba je čas radosti.
Pripravujeme sa najkrajšie sviatky roka. A práve uprostred adventu si môžeme pripomenúť kladnú postavu dejín spásy - Jána Krstiteľa.
„Prišiel ako svedok, vydať svedectvo o pravde,.." (Jn 1,7).
Osobnosť Jána Krstiteľa je stále časová. Jánove slová z odpovedí na otázky Židov: „Kto si?", sú aj pre nás inšpirujúce. Jeho odpovede sú pravdivé, jasné, a keď pozeráme na jeho život, správanie, môžeme sa učiť čnosti poníženosti. Je pravdou, že dnešný svet obdivuje bohatých, slávnych, mocných..., že čnosť poníženosti nie je v móde.
Práve preto advent pre veriaceho kresťana je príležitosťou uvedomiť si, aké hodnoty moľa nezožerie, zlodej nemôže ukradnúť a hrdza zničiť. Čnosť poníženosti nerobí človeka človekom druhej kategórie ani medzi veľkými tohto sveta. Naopak. Veď sa pripravujeme na sviatky, počas ktorých si pripomenieme príchod večného Boha na svet ako Dieťa. Ponížený Ježiš, Boží Syn nám dáva za vzor a príklad k realizovaniu svojej viery v poníženosti nielen svojej Matky, Panny Márie, ale aj predchodcovi Jánovi Krstiteľovi. Poníženosť je cnosťou kresťanskou, odpozorovanou od Bohočloveka Krista samého. Sv. Augustín hovorí, že celý Kristov život bol pre nás náukou skrze ľudskú poníženosť, ktorú na seba vzal. Sám bol učiteľom všetkých čností. Najviac však čnosti poníženosti.
Syn Boží prišiel z neba na zem, aby nás jej naučil. Celý jeho život bol živým príkladom a obrazom poníženosti. Chcel sa narodiť z chudobnej matky a v chudobnej maštali chcel ležať v jasliach. On je učiteľ tejto čnosti a od neho sa jej máme učiť, lebo čnosti poníženosti nemohli učiť tí, ktorí vidia zmysel života len na zemi.
Sv. Gregor a sv. Bernard poznamenávajú: „Kto bez poníženosti zbiera čnosti, ten hádže prach do vetra. Vietor všetko rozduje a roznesie." Ako kvet živí sa z koreňa a odrezaná halúzka vyschne, práve tak aj čnosť - ktorákoľvek, vyschne a skazí sa, keď neostane na koreni poníženosti. Sv. Gregor píše, že "čím poníženejší budeš, tým viac budeš rásť v čnosti a v dokonalosti". Ako napokon podľa slov svätopisca, „pýcha je počiatkom každého hriechu" (Sir 10,15), tak je poníženosť koreňom a základom každej čnosti. Sv. Tomáš pripomína, pokorného Boh nikdy neopustí. Ten človek takýmto správaním vystaví dom na skale. Potom môžu duť vetry, môže sa valiť na ňu voda, nič sa jej nestane, lebo je postavená na pevnej skale. Kto však stavia bez poníženosti, toho budova sa skoro zrúti, lebo stojí na piesku. Ponížený cíti svoju núdzu a vidí, že sám od seba nevládze veľa, preto tým väčšmi sa oddá Bohu a skladá v ňom všetku svoju nádej. Láska Božia sa poníženosťou živí a zapaľuje. Sv. Hieronym: "Mnohí majú tieň poníženosti, pravdu málo hľadajú. Ľahko je chodiť so sklonenou hlavou, so sklopenými očami, hovoriť tichým hlasom, často vzdychať a na každom kroku volať sa biednym a hriešnikom, keď však takýchto pichneš slovíčkom, čo i ľahko, hneď uvidíš, ako ďaleko sú od opravdivej poníženosti." Sv. Bernard ide do podrobností a takto hovorí o tejto čnosti: "Poníženosť je čnosť, ktorou človek sám seba málo váži, keď dobre poznal seba samého. Poníženosť nepozostáva v slovách, ani vo vonkajších veciach, ale v srdci: skromne zmýšľať o sebe, málo si vážiť seba a žičiť si, aby nás druhí tiež málo cenili. To vyplýva z hlbokého poznania seba samého."
Žiť v bázni Božej, pamätať na Boha. Žiť jednoducho tak, že sa nepozeráme na seba, aby sme sa obdivovali, naopak práve obdivom Boha objavujeme všetko svetlo a celú Pravdu, a Ján je svedok o tomto svetle, Bohu, Ježišovi. Pozýva k nasledovaniu Krista. Skutočné svetlo pokánia. „Vyrovnajte cestu Pánovi" (Jn 1,23;Iz 40,3). Ján za svoje svedectvo tak ako aj Ježiš položil život.
Pokora je cestou spásy, ktorá nám umožňuje otvoriť si srdce milosrdenstvu v pokornom vyznaní. Otvorenie srdca musí byť pokorné. Pokorný človek sa nenechá znechutiť nízkosťou alebo podradným charakterom prác, ktoré sú mu pridelené. Slovenské výrazy „poníženosť" a „pokora" sémanticky nevystihujú podstatu tejto cnosti - lebo ona nežiada od človeka, aby volil to, čo je nižšie či nízke, alebo aby sa stále len káral, ale aby si konal povinnosť tam, kde ho Prozreteľnosť postavila.
Každý deň by mal pre nás začínať nejakým predsavzatím. O pokore sa najviac naučíme, keď sa obrátime na ľudí, ktorým sa pokora stala každodenným sprievodcom. Jedným z nich je sv. Ján Mária Vianney. Takto spomína na istú udalosť: „Jedného dňa som dostal list, v ktorom so mnou zaobchádzali ako so svätým, a zároveň mi prišiel ešte jeden list, plný urážok. Keby som bol dostal iba prvý, bol by som spyšnel, ale druhý bez prvého by ma uvrhol do zúfalstva. Netreba robiť rozruch ani okolo jedného, ani okolo druhého. Človek je tým, čím je v Božích očiach."
Alebo iná udalosť zo života arského farára: „Ako sa človek môže stať múdrym?" - pýtal sa ho ktosi. „Keď dobrého Pána Boha náležite miluje, priateľu." „A ako možno Pána Boha náležite milovať?" „Pokorou priateľu, pokorou. Len naša pýcha nám bráni stať sa svätými. Pokora je retiazkou na ruženci všetkých čností. Odstráňte reťaz, rozpadnú sa zrnká. Odstráňte poníženosť a všetky čnosti zminú..." Čnosť poníženosti si Ján veľmi cenil a nikdy ju nezameškal odporúčať. „Buďte ponížení, jednoduchí, čím viac takými budete, tým viac dobrého vykonáte" - hovorieval bratom v chlapčenskej škole.
Ján Krstiteľ je nám výzvou k nasledovaniu. A George Verwer nám ponúka modlitbu: „Ó Ježišu, pokojný a pokorný srdcom, vypočuj ma. Osloboď ma, Ježišu, od žiadosti, aby som bol milovaný, obdivovaný, uctievaný, chválený, uprednostňovaný, požadovaný o radu, uznávaný..." Amen.