Meditácia na 16.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 3. adventnej nedeli | Mt 21,23-27
Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?" Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,` povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?` Ale ak povieme: ‚Od ľudí,` máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme." A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
„I ja sa vás na niečo spýtam."
Evanjelista Matúš nič nehovorí o pôvode Jána Krstiteľa. Modlitbou sa vyberieme na cestu k betlehemskej jaskyni, aby sme pocítili skutočnú radosť Vianoc: radosť z prijatia dieťaťa - podľa príkladu Panny Márie a sv. Jozefa, do centra nášho života.
To dieťa nám pripomína, že Božie oči hľadia na svet a na každého človeka (porov. Zach 12,4). Božie oči na nás hľadia, pretože on je verný svojej láske! Iba táto istota môže priviesť ľudstvo k pokoju a rozvoju v tomto momente našich dejín, ktorý je taký delikátny a komplexný. Našou veľkou príležitosťou je: ukázať historickú účinnosť Božej vernosti tým, že ponúkneme svoje svedectvo a námahu v prospech morálnej a spoločenskej obnovy sveta. Nech je svetlo lámp udržiavané vašou vierou, pokornou a adorujúcou, aby sa každý z vás stal svetlom nádeje a pokoja.
Boh sa dáva poznať v našom živote, aby sme sa mohli stretnúť s Kristom, v ktorom sa dnešný človek stretáva s dnešným Bohom. Kresťanská viera nie je priľnutím k akémusi všeobecnému a nedefinovanému bohu, ale k Bohu živému, ktorý v Ježišovi Kristovi, vtelenom Slove, vstúpil do našich dejín a zjavil sa ako Vykupiteľ človeka. Veriť znamená zveriť svoj život tomu, ktorý jediný ho môže naplniť v čase a otvoriť ho pre nádej presahujúcu čas. Uvedomme si, „...verný je ten, ktorý volá, a on to aj urobí..." (1 Sol 5,24); spraví z vás ohlasovateľov svojej prítomnosti.
„Nepoznali ho" (Mt 17,12). Ježiš hovorí o Jánovi Krstiteľovi, že národ ho nedocenil. Dokonalosť v plnšom zmysle je nielen horlivé a vytrvalé plnenie prikázaní, ale aj uskutočnenie rád a usilovné odstránenie nedokonalostí. Pod pojmom rady rozumieme dobro, ktoré nie je prikázané, len odporúčané. Reč je o lepšom, ktoré si môžeme voliť namiesto toho, čo je jednoducho dobré. Keď si ho nevolíme, síce nehrešíme, ale nekonáme chválitebne. Pozornosť si zvlášť zasluhujú evanjeliové rady, medzi ktoré patria: poslušnosť, chudoba, čistota. Amen.