Meditácia na 19.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
19. decembra - adventná féria | Lk 1,5-25
Plnohodnotný a vďačný evanjelizačný darček pre celú rodinu
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu, a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu, lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud." Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku." Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase." Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi."
„Toto mi urobil Pán..."
Evanjelium opisuje obetu Zachariášom a o stretnutí s anjelom Gabrielom. Ján Krstiteľ po otcovi a matke pochádzal z potomkov Árona, z kňazského rodu. Keď žena nemala dieťa, bolo to pre ňu samú i celý rod, chápané ako trest od Boha. Údel stihol i Alžbetu a Zachariáša. Obaja však boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Boli už v pokročilom veku. Zachariáš si uvedomuje svoju starobu, roky svojej manželky i to, že z ich lona Mesiáš nepríde. V mladších rokoch dúfal, že Boh vypočuje jeho modlitby. Ale i tak teraz prosí o príchod budúceho Mesiáša. Má to na mysli i pri kadidlovej obete, ktorú chce konať. Pri tejto obete mu anjel oznámil narodenie syna. Zachariáš namiesto toho, aby hneď uveril, myslí len na prekážky, ktoré do cesty týmto slovám postavila príroda: neplodnosť, vysoký vek. „Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku!" Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase (Lk 1,18-20).
Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Zachariáš tým, že si žiadal znamenie, nedopustil sa ničoho zlého. Chybu spravil však v tom, že hneď neuveril nebeskému poslovi. Bol to nedostatok úcty k archanjelovi i k tomu, ktorý ho poslal. Dostal znamenie, ktoré sa mu stalo trestom, že vyslovil nedôveru, a preto onemel. Úkon mal trvať len krátko, preto sa zástup divil, prečo sa tak dlho zdržuje v chráme; ale keď vyšiel a nemohol prehovoriť, zástup pochopil, že v chráme mal videnie. Dával znamenia a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, vrátil sa domov.
Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa počas piatich mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi" (Lk 1,25).
Nezapochybujme o ňom, aby nás nestihlo niečo podobné ako Zachariáša, ktorého pre jeho slabú vieru stihol trest i radosť. Nech v nás horí stále myšlienka: vždy a všade žiť v prítomnosti Boha a plniť jeho príkazy. Je to často veľmi ťažké. Vedzme však, že u Boha je možné všetko. On si praje našu vernosť v plnení jeho vôle. A my, poučení Zachariášom, chceme Bohu odpovedať kladne. Nečakáme, že nám zošle z neba posla a poučí nás o našom živote, čo máme a čo nemáme robiť. Na to máme učenie Cirkvi, ktorú chceme počúvať.
Rodičia slávnych ľudí zostávajú v tieni slávy svojich detí a tešia sa z nej. Urobme aj my niečo podobné. Tešme sa zo slávy svojho Vykupiteľa Ježiša Krista, na ktorého narodenie sa pripravujeme. Amen.