Meditácia na 22.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
4. adventná nedeľa - adventná féria | Mt 1, 18-24
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Všeobecne
Zaspali ste už niekedy? Preto, že sme zaspali, mohli sme zmeškať vlak, autobus a tiež dôležité stretnutie, prišli sme neskoro do zamestnania, či do školy. Čo si uvedomujeme, keď o niekom sa povie, že zaspal svoju dobu? Taký človek sa správa neprimerane k okolnostiam, veciam i ľuďom. Nerozumie sebe. Môže byť smiešny. Áno, potrebujeme si oddýchnuť, pospať a pretože máme aj nové povinnosti, napríklad skoro ráno, použijeme budíček. Niekto má problém vstať, aj keď počuje zvoniť hodiny.
V duchovnom živote viery, vzťahu k Bohu, svojej duši, potrebám viery k blížnym, tiež môžeme hovoriť obrazne, že niekto sa potrebuje "prebudiť" vo viere. Napríklad: žije v hriechu; zanedbáva povinnosti kresťana katolíka; odkladá s vierou na neskorší čas. Na také prebudenie môže Pán Boh použiť pre niekoho chorobu... Iný si uvedomí až v starobe, že nežil, ako mal žiť svoju vieru. Iný po nejakej udalosti si uvedomil, že nežije len pre tento svet, ale že je aj iný život, večný. Potrebujeme sa navzájom prebúdzať vo viere, svojim príkladom kresťana katolíka.
Advent je čas prípravy na vianočné sviatky. Môžeme povedať, že je to aj čas, keď sa máme prebudiť zo zhonu a nájsť si skutočne čas pre dušu. O Jednom prebudení, ktoré v dejinách spásy zohralo významnú udalosť, píše evanjelista sv. Matúš: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku" (Mt 1,24).
Evanjelium rozpráva o udalostiach zo zvestovaní anjela Gabriela a Panna Mária počala Božieho Syna, Ježiša. Mária o tom iste povedala snúbencovi Jozefovi. Ten sa necítil hodný mať účasť na príchode Mesiáša na svet, preto premýšľa čo robiť a hoci to bolo vo sme, dostal odpoveď. Anjel mu oznámil veci, ktoré sa udiali a ktoré budú nasledovať.
Prebudenie je uvedomenie si pravej reality. Duchovné prebudenie je vstúpenie do stavu plnenia vôle Božej. Hriech zatemňuje rozum, oslabuje vôľu, vedie človeka nereálnymi cestami, ktoré nemôžu priviesť do Božieho kráľovstva. Prebudenie je uznanie a priznanie si, že sme žili mimo Boha, jeho lásky, priateľstva... Prebudenie je milosť, ktorej sa nám dostáva, aby sme ju nielen prijali, ale najmä zrealizovali každodenným životom verným Bohu. Ježiš nikomu nesľubuje na zemi raj, ale hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24). Muž po veľmi dlhej dobe sa vyspovedal. Viacerým, ktorí mu prejavili radosť, nezabudol poznamenať: „Prečo ste neboli na mňa prísnejší, náročnejší, prečo ste ma viac neviedli k Bohu?" Teraz nie je fanatik, ale „ako veľký hriešnik a konvertita", tak seba nazýva, apoštoluje a úspešne aj medzi tými, s ktorými roky žil podobný život.
Prebudiť sa zo sna starého človeka; je nádherné žiť život nového človeka. Uvedomme si to po svätej spovedi. Takto neprespíme Vianoce. Vianoce s Ježišom sú krajšie ako najcennejšie a najkrajšie darčeky. Pokoj srdca sa nedá nikým a ničím nahradiť. Amen.
Lk 1,46-56
„Velebí moja duša Pána,..."
Veľké veci nás čakajú. Vianoce sa blížia. Raz som počul túto príhodu: Rozpráva sa: Ježiš v nebi povedal sv. Petrovi: „Nebo je plné, nikoho už nepúšťaj dnu." O dva dni dôjde Ježiš za Petrom a vyčíta mu, prečo je stále viac ľudí v nebi. Peter odpovedá: „Pane, to nie ja, to Panna Mária cez zadné dvere púšťa ľudí do neba.!"
O Advente môžeme hovoriť ako o: „Znamení ženy"... Mária a jej Dieťa - Ježiš (Lk 1,40).
Ako vieme, Mesiáš sa mal narodiť z Dávidovho rodu. Ako by sme mali vo svetle Dávidovej typológie chápať „ženu" - osobu z kráľovského rodu, „odetú slnkom" a korunovanú hviezdami? Najskôr je zrejmé, že táto žena určite zaujíma vo vzťahu k Izraelu významné miesto. Jeho dvanásť kmeňov reprezentuje dvanásť hviezd, ktoré korunujú jej hlavu. Žena zo Zjavenia však nie je len to.
My veriaci sa v živote nesnažíme riadiť podľa rôznych znamení, či sú to už horoskopy, karty... Mnohokrát si sami zapríčiníme rôzne katastrofy. Keď sa zrazí autobus s vlakom, je to veľké nešťastie. No chyba sa stala na strane šoféra autobusu, ktorý nerešpektoval svetelné znamenie. Pomocou týchto a iných znamení sa snažme žiť lepšie. Mnohokrát sa porovnávame medzi sebou. Porovnávať sa s Bohom je pre nás ťažké. Preto viera nás učí, aby sme svoj zrak upierali hore na nebo. Dnešným znamením je žena - Panna Mária. S ňou sa porovnajme, ako si plníme denne povinnosti. Ona sa tiež tu na zemi starala o svojho syna. Mária bola žena, ktorá nehovorila veľa, ale veľa vykonala. Žena odetá slnkom sa má pre nás stať znamením, že keď sa budeme riadiť podľa Božích prikázaní, plniť si svoje stavovské povinnosti, aj my dosiahneme slávu v nebesiach. Samozrejme, náš každodenný život je ťažký, ale obráťme svoj zrak k Márii ktorá nám pomôže svojím orodovaním u svojho syna.
Mnohokrát pokúšame Pána, aby nám pomohol. Nedarí sa nám. Zvlášť, keď sa ocitneme v nejakej, hroznej situácii. Chceme znamenie a neprichádza. Hovorí sa: „Pán Boh dopustí, ale neopustí." Preto, keď sa ocitneme v každodenných ťažkostiach, upierajme svoj zrak na nebo, odkiaľ príde pomoc. Možno príde ihneď, pozajtra o mesiac či rok. Tak ako znamením pre stroskotanca bol oheň z jeho domu, nech pre nás je tým znamením žena na nebi - Panna Mária. Dúfajme v jej príhovor u jej Syna a keď nie prednými, tak ako aspoň zadnými dvermi dôjdeme do neba. Amen.