Meditácia na 25.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
25. decembra - Narodenie Pána | Jn 1,1-18
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja." Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Chváľme Boha - Slovo, ktoré sa telom stalo...
V dieťati Ježiš vidíme svojho Pána a Boha, Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorý prišiel na svet, aby zomrel za naše hriechy. Nevdojak si ani neuvedomujeme, že pri jasliach a pod krížom sa bez rozdielu veku, stavu a podobne..., všetci ocitáme na kolenách. V jednej piesni sa spieva, „...najkrajšia chvíľa v živote je tá nakolenách". Kto verí, že Ježiš Kristus je pravý Boh a človek, necíti svoju polohu tela na kolenách ako svoje ponižovanie. Práve naopak.
O Ježišovi prvé slová sv. Ján evanjelista napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh" (Jn 1,1).
Ján nazýva Ježiša Krista Slovom, grécky "Logos". Filozofi toho času tímto termínom označovali zrodenie nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je "slovom" rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je "Slovom", teda plodom prvej božskej osoby. Pôvod každejej múdrosti je v Bohu. Nemyslí sa tu však na stvorenú, ľudskú múdrosť, ale na nejakú múdrosť vyššiu.
Kto už bol v Betleheme, spomenie si na mramorovú podlahu, kde sú vyryté slová: „Tu sa z Panny Márie narodil Kristus." Toto tajomstvo Božej lásky si pripomíname dnes, keď na kolenách meditujeme nad slovami: „Et incarnatus est,,, et homo factus est - vzal si telo... stal sa človekom." Vianoce sú krátke na to, aby sme pochopili tajomstvo narodenia. Pripomíname si, že vtelený Boží Syn stal si do stredu dejín ľudstva. Narodením Pána Ježiša sa začala nová éra radosti. Boh prejavil svoju starosť o svoje stvorenie. Boh i napriek hriechu ľudí prišiel na svet, aby vyzdvihol ľudstvo z hriechu. Vynára sa dnes staronová otázka pre nás: Ako preskúmať nesmiernosť tohoto tajomstva?
V optimistických slovách prorokov vidíme aj dnes skutočnosť, že predpovedaný musel prísť. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov" (Hebr 1,1) svätopisec pokračuje: „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, a skrze ktorého stvoril aj svet" (Hebr 1,2). Ježiš sa stal skutočným človekom. Stal sa človekom a pritom bol stále aj Bohom. Nebol teda akoby z polovice Bohom a z polovice človekom, ale bol, je celý Boh a celý človek.
Význam narodenia Pána Ježiša cítime vo svojich srdciach. Vianoce nie sú tu preto, aby sme si len zaspievali koledy, pookriali v rodinnom kruhu a zajtra či o týždeň povedali: "Dovidenia o rok." Sviatky Narodenia Pána sú darom pre každého z nás. Vieme, že darom sa nepatrí pohŕdať. A tým viac, keď Boh nám dáva svojho Syna ako dar. Dnes si vyprosujeme od betlehemského dieťaťa Ježiš, vernosť vo viere, vytrvalosť v láske a to na celý ďalší život. Amen.