Meditácia na 27.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
27. decembra - Svätého Jána | Jn 20,2-8
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili." Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Bol učeníkom ktorého Ježiš miloval...
Spomienka na sv. Jána nám hovorí, že tajomstvo Vianoc je možné vniesť do života, že je možné žiť podľa náuky nášho Spasiteľa, že toto nádherne formuje ľudský život. Sviatok sv. Jána sa môže pre nás stať inšpiráciou do života. Je len na nás, či sme pripravení na to „preskočenie iskry", ktorá zapaľuje čosi nové v ľudskom živote.
Ján je jeden z apoštolov, ktoré Písmo sväté často spomína. Bol učeníkom Jána Krstiteľa..., povolal ho Ježiš za apoštola s bratom Jakubom, pri zázračnom rybolove, na hore Tábor, pri zázrakoch...a napokon pri poslednej večeri, pri prázdnom hrobe, pod krížom Pána Ježiša a inde. Napísal evanjelium, tri listy i Knihu zjavenia ktorá je posledná z kníh Písma svätého. Jediný nezomrel mučeníckou smrťou a dožil sa vysokého veku.
Sú Vianoce. Sviatok je pre nás výzvou, aby sme boli aj my otvorení pre Ježiša ako on. Jeho slová sú pre nás vnuknutia; oslovujú nás, aby sme podľa nich upravili svoje budúce konanie, život. V opačnom prípade nás, i tých okolo nás, môže inšpirovať niečo iné, čo ovplyvní náš život úplne inak, než stretnutie s tými, čo svoj život prežili naplno v Bohu. Sv. Ján bol ako ktokoľvek z nás. Bol však otvorený Bohu. Vianoce majú pre nás dôležitý duchovný význam. Určitá tradícia, symbolika, nech nás prebudí k zamýšľaniu nad sebou, hodnotenie toho, v čo sme uverili, doteraz žili a do budúcnosti si veci ujasnili či upresnili. Znázorňuje sa orlom. Prihovára sa sekularizovanému človeku tým, že v ňom vzbudzuje túžbu jeho života - ako pútnika na ceste hľadania pravdy a absolútna. Prijmime posolstvo spásy, ktoré sa predkladá všetkým ľuďom. Toto je základ misijného povolania každého kresťana.
Človek sám od seba nemôže spoznať, aký je Boh v skutočnosti. Preto má veľa nesprávnych predstáv, ktoré potrebujú ľudia mať vysvetlené. Keď sa nám Boh dáva poznávať - ako sv. Jánovi, sme povinní pomôcť iným poznať Boha, aj keď nás to bude stáť snáď i život.
Aj keď sú Vianoce krátke, potrebujeme si uvedomiť, že Boh nie je viazaný na nejaký priestor a čas. Mýlia sa tí, ktorí hovoria, že Boh ich musí vždy vypočuť a hneď, keď sa naň obrátia s prosbou. Boh nie je nejaký automat, ktorý reaguje na mince. Boh má právo povedať aj „nie". Boh nie je ani policajt, aby nás hneď trestal za každú hoci aj maličkosť. Boj je však spravodlivý. Boh nie je zodpovedný za chyby ľudí. Každý človek má rozum a slobodnú vôľu. Aj ekológia je dielo ľudské. Zmeny počasia a iné, čo prináša aj pohromy, nie je len trest od Boha, ale následok, ktorý sme my ľudia spôsobili, vyvolali v prírode. Boha nesmieme hľadať v prírodných silách, ale za nimi ako ich poslednú príčinu. Vieme, že takýto názor je nesprávny. Boh je vo vnútri každého človeka. V Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. Boh je najhlbšou pohnútkou našich otázok a prostredníctvom viery sa nám zjavuje ako nás brat, priateľ, Otec, naša posila, Láska. „Boh je Láska" (1 Jn 4,8). Ježiš nás miluje. Amen.