Meditácia na 31.12.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
31. decembra - Siedmy deň oktávy, sv. Silvestra | Jn 1,1-18
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja." Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Hodnoťme seba, pozrime si svoj doterajší život.
Myslíme, že je posledný deň občianského roka, ale sa tešíme, že je Silvestra. Zvykli sme sa veseliť. Ale tu v kostole je príležitosť sa i vážne zamyslieť. Nad čím? - Ako žijeme? Nad prioritami života. Nad tým, ako využívame čas, ktorý sme dostali dar od Boha.
Na starých slnečných hodinách je nápis: „Boh dal človeku čas, ale o náhlení nepovedal nič." Seba i okolia sa pýtajme: Načo to náhlenie? Prečo toľko ospravedlňovania, že nemáme čas, prečo si nepovedať: Som pánom seba. Mám v rukách svoj čas, svoju spásu, i svoje šťastie na zemi. A práve posledný deň roka je čas si niečo uvedomiť.
Ján apoštol v tento posledný deň roka nám pripomína, že z Ježišovej lásky „sme my všetci dostali milosť za milosťou" (Jn 1,16). Slovo „milosť" si mnohí spájajú len zo znížením trestu, spojené s amnestiou. Slovo milosť v oblasti viery znamená zadarmo daný dar. Dar, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si naň robili nárok. Boh Otec nám poslal svojho Syna, ako píše sv. Ján apoštol v úvodnom hymne, prológu, aby sa stal pre nás svetlom. Dejiny sveta, človeka po prvom hriechu sú obrazne povedané, ponorené do tmy. Nikdy by sme nepoznali to, čo Boh pripravil pre človeka, keby vo svojej láske nám, to sám Boh skrze prorokov, svätopiscov neoznámil. Najmä skrze svojho Syna, Ježiša Krista sme sa dozvedeli pravdu čo znamená hriech, čo večný život, čo zmysel života. A toto je ten dar, milosť, ktorú nám už dvetisíc rokov pipomínajú evanjeliá, ohlasuje Cirkev a čo si i v posledný deň roka máme pripomenúť. Boh nám dáva svoje dary, „milosti", aby sme mali nádej vo večný život.
Staré príslovie hovorí: „Dobrými predsavzatiami je vydláždená cesta do pekla!" Áno, nechceme si pokaziť náladu v tento deň. Je však čas, vážne sa zamyslieť nad tým, čo bolo, čo sme prežili a najmä s akým úsilím, úspechom. Poznáme sa. Predsavzatia, slová nestačia.
Na Silvestra, mladý muž pravidelne vyhadzuje z okna zapaľovač i cigarety so slovami. „Teraz už definitívne s fajčením končím." Čo myslíte? Koľko vydrží nefajčiť? Do Troch kráľov. Týždeň. Možno príslovie o predsavzatiach, ceste do pekla je tvrdé. Netýka sa to len alkoholikov, s prejedaním sa pred spaním, čiernych jázd či klamaní rodičov. Spomeňme si na svoj duchovný život. Pravidelná modlitba má byť posilou pre život a my sme z nej urobili matériu pre spoveď. Piatkový pôst má nám pomôcť na cvičenie sa v sebaovládaní, umŕtvenosti, práci na sebe a zmenili sme ho na vtipy, podpichovanie sa, vyhováranie, podceňovanie. Boh nám dal príkaz, aby sme mali v úcte jeho meno. A čo keď nemáme v úcte nič? Amen.