Meditácia na 02.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok vo Vianočnom období | Jn 1,19-28
Neprehliadnite NOVINKY na Január 2014 - Pripravili sme pre vás novoročný DARČEK
Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?", on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš." „Čo teda," pýtali sa ho, „si Eliáš?" Povedal: „Nie som." „Si prorok?" Odpovedal: „Nie." Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?" Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,` ako povedal prorok Izaiáš." Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?" Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Prežiť začiatok občianskeho roka ako radostné obdobie.
Radosť je najlepšou vizitkou kresťana. Nič tak neveriaceho nezneistí ako ona. A naopak, tí veriaci, ktorí strašia okolie smutnou tvárou, vyvolávajú dojem, že kresťanstvo je náboženstvom amputácie a vysychania ľudskosti.
Sv. Ján evanjelista o najväčšom prorokovi Starého zákona píše: „Hľa, aké bolo svedectvo Jána... Nie som Eliáš... Nie som Prorok... Ja som hlas volajúceho na púšti" (Jn 1,7-8). Boh povolal Jána Krstiteľa na druhý breh Jordánu. Aj keď pohľad na Jána mohol vyvolať predstavu drsného muža, akým Ján nepochybne bol, ale dialóg z evanjelia medzi ním a Židmi z Jeruzalema hovorí o niečom (inom), čo si máme dnes všimnúť. Ján pri plnení svojho poslania, predchodcu Pána Ježiša, je šťastný. Šťastný s tým, čo ohlasuje, ako to robí, prečo to robí. Nebojí sa vyhlásiť: „Ja nie som Mesiáš" (Jn 1,20), povie: „Nie som" (Jn 1,21) ani prorok, ale povie: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ,Vyrovnajte cestu Pánovi` (Iz 40,3;Jn 1,23). Ján pripomína známe slová tým, ktorí očakávajú Mesiáša. Prorok Izaiáš pripomínal už pred 700 rokmi Židom, že Mesiáš príde, že majú sa tešiť.
Na príchod Mesiáša sa má každý pripraviť. Keď očakávajú čosi krásne, veľké, a takým Mesiáš je, národ sa má tešiť. A tešia sa Židia? Áno, mnohí a medzi nimi aj vojaci, hriešnici z Jeruzalema a Galiley. Farizeji, zákonníci, učitelia - tí skôr upodozrievajú Jána, že ohrozuje ich postavenie. O Jánovi, jeho radosti evanjelium hovorí ako oznamuje príchod Mesiáša: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi" (Jn 1,27). Jánova radosť vyviera z opravdivej pokornej viery v Mesiáša. Ján sa neobzerá, kto ho počúva. Ján hovorí pravdu. I keď neskôr príde o hlavu v Herodesovom paláci. Ján však plní a splní to, čo od neho žiada Mesiáš. A preto sa teší, že pripravuje cestu pre Mesiáša. Úryvok evanjelia končí slovami: „To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil" (Jn 1,28). Ježiš sa už predsa narodil. Vieme o všetkom podstatnom pre našu spásu. A preto liturgický advent má svoje opodstatnenie ako čas radosti, čas kedy sa máme pripravovať, tešiť na sviatky narodenia Pána Ježiša.
Pred časom som na cintoríne stretol muža. Pri rozhovore som sa dozvedel, že prišiel sa pomodliť na hrob otca, ktorý v ten deň oslavoval keď žil narodeniny. Syn nezabudol na narodeniny otca, hoci otec už je roky v zemi a on sám už je dedko. Viera tomuto mužovi dáva nádej, že sa stretne s otcom v nebi u nebeského Otca.
Radosť nám umocňuje viera, že Ježiš, ktorého sviatky narodenia sme prežili, nám umožňuje žiť život s Bohom v radostnom očakávaní. Veriaci kresťan vo viere prežíva svoj život ako životný advent, pretože verí v Krista ako odmenu za všetko, čo žije. Kresťan preto s pokojom prijíma všetko, čím ho skúša Boh. Boh chce skutočne málo od každého z nás. A pre každého z nás má pripravený poklad. Stačí trocha počítať. Koľko času mu venujem? Amen.