Meditácia na 06.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Zjavenie Pána | Mt 2,1-12
NEPREHLIADNITE NOVINKY - Pripravili sme pre Vás novoročný darček:
Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 3. v e-verzii ZADARMO.
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť." Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.`" Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť." Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Prišli sa Ježišovi pokloniť...
Čo je to zjavenie? Kde a komu sa naposledy zjavila Panna Mária? Na Slovensku v Turzovke, Litmanovej, ale aj Tvrdomestice, Dechtice a inde. Ktosi bez toho, aby chcel uraziť Pannu Máriu a sv. Jozefa povedal, že sv. Jozef sa chce rozviesť s Pannou Máriou :-) Prečo? Pretože je stále menej a menej doma, pretože sa stále niekde zjavuje :-)
Najmä po zjaveniach Panny Márie v Lurdoch, sv. Bernardete, v Paríži na ulici Ru di Bac sv. Kataríne Labouré a Fatime Lucii a blahoslaveným Ferkovia a Hyacinte, alebo Faustýne v Krakove, ktorej sa zjavil Pán Ježiš, sa akoby roztrhlo vrece s údajnými zjaveniami, ktorých je viac ako sto. Aby Cirkev uznala a vyhlásila či súhlasila s niečím, čo spadá pod zjavenie, či ide o Pána Ježiša, Pannu Máriu, anjela či niektorého svätého, musí prejsť šetrením, ktoré je dlhé a náročné.
Slávnosť Zjavenia Pána, či Troch kráľov môže poslúžiť k pripomenutiu si, čo učí Cirkev o zjaveniach a ako k ním pristupuje.
Najprv si pripomeňme, že o klaňaní mudrcov, kráľov či mágov píše iba evanjelista sv. Matúš (2,1-12), v časti evanjelia, ktoré sa číta na dnešný sviatok. Vo východnej tradícii je dokonca 84 epizód o klaňaní sa mudrcov Ježišovi v betleheme. Matúš neuvádza ich počet. Ich počet v tradícií sa odvodzuje od darov, o ktorých píše Matúš, že „potom otvorili svoje pokladnice a dali mu (Ježišovi) dary: zlato, kadidlo a myrhu" (Mt 2,11). V katakombách máme znázornených štyroch s odvolávaním sa na 72. žalm. Ariánska legenda zo 6. storočia hovorí až o dvanástich. Hviezda, ktorej sa venuje pozornosť od 4. storočia sa spája aj s podobou anjela. Okolo dnešného sviatku je mnoho iných legiend...
Prečo slávime dnešný sviatok? Čo je jeho podstatou? Boh sa zjavuje svetu.
Nie je podstatné ako sa volali králi, ich počet, čo znamenajú dary, odkiaľ boli, či okolnosti ohľadom hviezdy... Boh sa dáva poznať svetu. To platí aj o zjaveniach, videniach, zázračných uzdraveniach, posolstvách... Cirkev ich neodmieta, sú možné. Dôležitá je ich pravosť a ich nadprirodzený charakter. Cirkev si uvedomuje tajomnú a nedozernú silu ľudského podvedomia a nedozernú silu masovej sugescie. Preto to Cirkev pozorne skúma, pretože toto odlíšiť ilúziu od skutočného zjavenia je ťažké. Napríklad Kongregácia obradov hovorí, že zjavenia v Lurdoch La Salette Apoštolská stolica ani neschválila ani neodsúdila, ale iba dovolila a veriaci im môžu nábožne veriť.
Kresťan katolík má vedieť, že súkromné zjavenia nepatria k pokladu viery. Úlohou súkromných zjavení nie je niečo zlepšovať či dopĺňať, pretože Kristovo definitívne zjavenie sa skončilo smrťou posledného apoštola. Cirkev nemôže prijať zjavenia, ktoré si robia nárok na prekonanie alebo opravu Božieho zjavenia, ako je to u niektorých nekresťanských náboženstvách či novodobých sektách, ktoré sa o také novo zjavenia opierajú.
Keď Cirkev niektoré zjavenia schváli, neukladá povinnosť veriť obsahu súkromných zjavení. Cirkev zjavenia odobruje preto, aby sa vyhlo poverám a iným nerozumnostiam. Keď Cirkev súhlasí s nejakým súkromným zjavením, nebolo by správne, ak by ho veriaci povýšenecky odmietali. Veľký počet zjavení Panny Márie môže vyvolať skôr pochybnosti ako dôveru, lebo ich je ťažko zosúladiť s Božou transcendenciou a skrytosťou, ktorú učí Písmo, Tradícia a katolícka teológia. Pri skúmaní pravdivosti predpokladaného zjavenia sa berú do úvahy rôzne okolnosti, ako vlastnosti osoby, ktorá tvrdí, že mala zjavenie, jej psychická rovnováha, mravný život, úprimnosť, poslušnosť voči cirkevnej autorite a iné.
Cirkev skúma obsah prípadných zjavení, či sú v zhode s učením Cirkvi, ako aj ovocie zjavenia, ktoré má prinášať milosť obrátenia, duch modlitby, svedectvá lásky a iné. Cirkev sa z práva podľa zásady, že pri súkromných zjaveniach nemožno nadprirodzené pôsobenie predpokladať, ale treba ho dokazovať. Skúmanie si vyžaduje primeraný čas. Uznanie zjavení sa nedeje hneď. Trvá to aj roky. Cirkev musí mať aj dôkazy na schválenie zjavenia. Zjavenia môžu len vyzývať na vieru v Krista a na nápravu života. Jednotlivec a ani skupina ľudí nemôže niečo nazvať zjavením, pretože jedine Učiteľský úrad Cirkvi je na toto vyhlásenie kompetentný.
Sila zážitku sama osebe nie je plne spoľahlivým kritériom pravosti. To sa jedná aj o zázraku. Nezvyčajný jav, ktorý môže mať známky zjavenia, má kresťan katolík trpezlivo očakávať, pokiaľ ho Cirkev neschváli. Súkromné zjavenia netvoria podstatný prvok viery, bez ktorého by nebol možný riadny náboženský život. Verejné Božie zjavenie je vo Svätom Písme a v Tradícii a autenticky ho vysvetľuje Cirkev. Cirkev je jediná záväzná moc.
Nie je dobré, chvályhodné, keď sa zaujímame len o súkromné zjavenia a nevenujeme pozornosť Cirkvou schváleným, doporučovaným veciam, pobožnostiam, miestam a podobne. Pokiaľ Cirkev skúma zjavenia, kresťan má zachovať rezervovaný postoj a čakať na rozhodnutie Cirkvi. Boh si želá, aby Cirkev svojím slovom dala súhlas. Vždy treba dať pred osobným názorom prednosť smerniciam diecézneho biskupa. Ježiš Kristus založil Cirkev na apoštoloch, ktorých poveril vyučovať vo svojom mene. A nástupcami apoštolov sú biskupi. Veriaci majú počúvať biskupa vo veciach viery a mravov.
Pri mariankéj úcte je potrebné vyhýbať sa prehnaným prejavom zbožnosti, čo by ekumenizmu mohlo uškodiť. Aj inoveriaci a neveriaci si nesmú pokaziť správnu predstavu Cirkvi. Pri zjavení môže ísť aj o výzvy na pokánie, modlitby za obrátenie hriešnikov, väčšiu lásku k Bohu, zachovávanie prikázaní, čiže na to, čo máme v evanjeliách a ďalších knihách Nového zákona. My kresťania katolíci si máme osvojiť vzájomnú toleranciu, pochopenie sa navzájom. Čo pramení zo Svätého Písma, tradície a ktorá sú verné Cirkvi. Amen.